O obci
-Chmiňany sa rozprestierajú na južnom okraji Nízkych Beskýd, v údolí dlhého potoka.
-Žije tu 825 obyvateľov, z toho je 482 Rómov.
-Južne od obce bolo slovanské hradisko spred 11. storočia.
-Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1332.
-Gotický kostol z 14. storočia bol renesančne upravený v 17. storočí, keď ho doplnili vežou so štítkovou antikou. Oltár s obrazom je z roku 1766.
-V obci je 113 obývaných domov a tri obývané bytovky. Dve sú šesťbytové a jedna osembytová. Jedna šesťbytová a osembytová sú v rómskej osade.
-Obec Chmiňany spravuje materskú školu. Občianska a technická vybavenosť obce je dostatočná, obyvatelia obce majú k dispozícii dve predajne potravín.
-Športu sa darí vďaka miestnemu futbalovému klubu. K histórii aj súčasnosti obce neodmysliteľne patrí Dobrovoľný hasičský zbor.
-V minulosti sa obyvatelia obce venovali tradičnému poľnohospodárstvu, plátenníctvu, furmanke a predaju dreva v Prešove. Dnes je už štruktúra zamestnaní v obci iná, no stále sa venujú poľnohospodárstvu a niektorým tradičným remeslám.
Obec Chmiňany sa rozprestiera v rozsiahlej doline rieky Veľká Svinka v Šarišskej vrchovine. Administratívno-správne patrí pod okres Prešov a leží v nadmorskej výške 375 metrov.
Najbližšie susedí zo severu s dedinou Chminianska Nová Ves. Z východu s Kojaticami. Z juhu vo vzdialenejšej doline Krížovianky, južného ramena Veľkej Svinky susedí s Ondrašovcami. Z juhozápadnej strany hraničí s dedinou Krížovany, zo západu s Chminianskymi Jakubovanmi a severozápadne s Bertotovcami.
Obklopuje ju čiastočne odlesnený chotár s rozlohou 749 hektárov 87 árov a 59 m2 s chotárnymi názvami: Ždiar, Ždiarik, Markľová, Mníšske, Čerhulo, Na roveň, Dúbrava, Na štvrtky, Za mlyn, Za humná, Močiar, Hura, Pod huru, Predný les, Zadný les, Jakušov, Hradisko.
Jej postupná výstavba sa rozširuje okolo základných dvoch radov domov, ktorých počiatky sa spájajú s budovaním obce v 14. storočí. Tieto dva domorady sú postavené pozdĺž cesty, ktorá sa odpája z hlavnej cesty Prešov – Poprad v Chminianskej Novej Vsi a odtiaľ smeruje do Chminian a potom ďalej, aby sa v Širokom opäť napojila na hlavnú cestu a dnes už aj diaľnicu Prešov – Poprad.
Približne v strede obce je na rovnom mieste postavený kostol svätého Michala archanjela, renesančne upravený z pôvodného neskorogotického základu. Výstavba veže pochádza zo 17. storočia. Je to jednoloďový kostol s polygonálnym sanktuáriom krytým hrebienkovou klenbou. Víťazný oblúk s nadbežnou rímsou po stranách tvorí prechod do lode s rovným stropom. Fasádu má hladkú, členenú opornými piliermi. Predstavaná veža má nárožnú bosáž a renesančnú štítkovú atiku so slepou arkatúrou. Hlavný oltár je barokový zo začiatku 18. storočia. V drevenej stĺpovej architektúre oltára je obraz svätého Michala archanjela a nad ním v okrúhlom drevenom nadstavci je reštaurovaný výjav Pribíjania Ježiša na kríž, na ktorom bol predtým na plátne maľovaný obraz Imaculaty. Po stranách oltára sú zasadené postavy Mojžiša a Árona zo 17. storočia. Oltár vypĺňa ušnicová ornamentika. Kostol má jeden obraz Krista na Kríži z roku 1766 od A. Dvornického, zasadený do neskorogotickej skrine a nad ním je rovnako na dreve maľovaný obraz Kameňovania sv. Štefana. Na krídlach drevených vchodových dverí je klasicistická ľudová rezba z druhej polovice 18. storočia. Kostol tvorí prirodzenú dominantu obce a je oplotený s parkovou úpravou. Jozef Petrovič, riaditeľ pobočky Štátneho archívu v Prešove so síd lom v Bardejove navrhol obecný erb, ktorý bol spolu s vlajkou prijatý Heraldickou komisiou 9. septembra 1994. Vysvätil ich v tom istom roku rímsko-katolícky kňaz Jozef Leščinský, rodák z Chminian.
Dedina má sedemstoosemdesiat obyvateľov slovenskej národnosti. Na dolnom konci obce má svoje príbytky rómske obyvateľstvo. Bývajú v starých domoch v rómskej osade „na Hure“, aj v novopostavených bytovkách pod starou osadou.
Ľudia zvyknú rozprávať šarišským nárečím, no čisto šarišsky už vie iba staršia generácia. Rómovia hovoria akousi rómsko-šarišskou skomoleninou, lebo čistý rómsky jazyk už ovláda len máloktorý z nich.
Prevažná časť obyvateľov obce je rímsko-katolíckeho vierovyznania. Obec ako filiálka patrila kedysi pod farnosť Krížovany, dnes patrí pod farnosť v Chminianskej Novej Vsi, ktorá vznikla v roku 1999 s filiálkami Ondrašovce a Bunde. Malú časť tvoria veriaci evanjelickej cirkvi augsburského vierovyznania, ktorí chodia na bohoslužby do Chminianskych Jakubovian.
Dedina má svoj Obecný úrad, cintorín, dve predajne potravín, kultúrny dom, požiarnu zbrojnicu, privatizovaný poľnohospodárský Agropodnik (hospodárstvo) a vlastnú materskú školu. Na jej záhrade, ktorá sa už dlhší čas nevyužívala, vzniklo v roku 1999 malé ohradené a osvetlené ihrisko. Je veľkým prínosom pre tunajších mladých ľudí, lebo v zime slúži ako klzisko a v lete zase na iné športy. Južne od obce je futbalové ihrisko s príslušnou budovou, ale to je oveľa väčšie a využíva sa hlavne na futbal a väčšie akcie s nim spojené.
Osvetlenie a plynofikácia už boli zavedené dávnejšie, ale na pripojenie na vodovodnú sieť sa stále čaká. V súčasnosti prebehla v obci jej rozsiahla prestavba pod vedením starostu Cyrila Miškufa.
História obce
Podrobnejšia história (link)
Erb
Erb obce Chmiňany, na ktorom je vyobrazený sv. Michal archanjel, ktorý je zároveň patrónom rímsko-katolíckeho chrámu v obci.