Novy cestny most Traditional Cache

Od pradavna viedla pod trencianskym hradom vyznamna obchodna cesta, ktora tu krizovala rieku Vah. Kedy bol cez nu vybudovany prvy most, to uz asi nezistime - najstarsie pisomne zmienky siahaju niekam okolo roku 1300 a uvadzaju dreveny most postaveny konstrukterom Samuelom Lanyim. Historia trencianskych mostov je vsak neoddelitelne spojena s premenami Vahu, „bludiacej“ rieky, ktora casto po povodniach menila svoje hlavne koryto i bohato rozvetvene riecisko. Konstrukcia mostov nebola zlozita, stali na jednoduchych pilotniach vacsinou z pevneho duboveho dreva, a hoci napriek tomu posobili masivnym dojmom, nedokazali odolavat prirodnym zivlom - velke letne povodne striedane napormi ladovych kryh v zime po dlhe starocia v pravidelne sa opakujucich intervaloch nicili tieto mostne prepojenia odlahlych brehov.
Kedze vsak funkcny prechod cez Vah bol zivotne dolezity nielen pre miestne obyvatelstvo, ale aj pre dopravu (vratane vojenskej) v celom kralovstve, jeho dolezitost si uvedomovali aj samotni panovnici - v roku 1402 kral Zigmund udelil Trencinu pravo vyberat za prechod a prevoz tovaru mostovy mytny poplatok, ktory sa az do druhej svetovej vojny pouzival na financovanie udrzby a pravidelnych nevyhnutnych oprav hlavneho mosta.
Umiestnenie hlavneho mosta cez Vah sa casto menilo. Zhruba do polovice 17. storocia staval na mieste, kde je dnes vybudovany hotel Elizabeth (Tatra) - rieka vtedy tiekla tesne pod hradnou skalou a v mestskom opevneni tam bola vybudovana tzv. Vodna (horna) mestska brana. Neskor stal most oproti Zupnemu domu (dnes muzeum) zhruba na mieste byvalej plavarne, potom aj v lokalite terajsieho podchodu na Hasicskej ulici ci v strede mestskeho opevnenia. V 19. storoci bol postupne premiestnovany nizsie po toku Vahu az na dnesne, najjuznejsie umiestnenie. Dovodom posunov bolo prisposobovanie sa najvyhodnejsim pristupovym cestam k mestu i doprave v samotnom Trencine. Vzhladom na meniaci sa tvar rieky si situacia v niektorych obdobiach vyzadovala aj budovanie vedlajsich mensich drevenych mostov veducich ponad bocne riecne ramena a vzniknute ostrovy, zabezpecujucich prechod z mesta napr. na Sihot s pasienkami ci az na putnicke miesto Skalka.

Najkatastrofalnejsia povoden prisla v auguste 1813, kedy voda zaliala uplne cele udolie Vahu pri Trencine a znicila vsetky tri vtedajsie mestske mosty. V prvej polovici 19. storocia mal Trencin jeden z najdlhsich mostov v celom Uhorsku. V roku 1876 bol po dalsej povodni postaveny firmou Jozef Scheibner a synovia tzv. „pilierovy“ most, dlhy 243 metrov - bol to posledny dreveny most v Trencine (jeden z viacerych vodnych privalov ho sice zohol do obluka, ale neznicil).
Drevene mosty boli ohrozovane nielen povodnami, ale aj castymi poziarmi, preto sa zacalo uvazovat o vystavbe nehorlaveho, oceloveho mosta. V roku 1897 ho postavila firma Gregersen a synovia - jeho nitovana priehradova konstrukcia mala styri obluky, bol dlhy 258 metrov a siroky 6 metrov. Sluzil az do konca druhej svetovej vojny, kedy ho v aprili 1945 nemecke vojsko vyhodilo do vzduchu. O dalsi rok ho nahradil dreveny most s asfaltovou vozovkou a styrmi piliermi spevnenymi ocelovymi pasmi (zvysky jeho drevenych pilot su aj v sucasnosti viditelne v rieke vedla stareho cestneho mosta).
Neskor sa pristupilo k vystavbe zelezobetonoveho cestneho mosta, ktory sa pouziva dodnes - naprojektoval ho Ing. Marinov z Dopravoprojektu a postavila ho firma Doprastav v rokoch 1953 az 1956 za 27 milionov Kcs, pricom v case vystavby to bol dovtedy najvacsi most na Slovensku (dlhy 346 metrov a siroky 15 metrov, s nosnostou 60 ton). Je vyssi ako predosle mosty kvoli planovanej lodnej doprave i vyssej hladine rieky po vybudovani Biskupickej zdrze. Opravovany bol zatial dvakrat - v rokoch 1970 a 1985, vzhladom na jeho vek a vytazenost je dalsia rekonstrukcia donedavna jedineho cestneho mosta cez Vah v Trencine uz naliehavou nevyhnutnostou, dosial vsak stale v nedohladne...

Dalsou kapitolou su zeleznicne mosty - prvy bol postaveny v roku 1883 a umoznil predlzenie nepreruseneho zeleznicneho spojenia z Bratislavy az do Ziliny. Most bol ocelovy, nitovany, so styrmi oblukmi s celkovou dlzkou 240 metrov a postavila ho firma Hügel a Sager. V roku 1907 po rozsireni zeleznicnej trate vyrastol tesne vedla aj uplne rovnaky druhy most. Pocas druhej svetovej vojny v aprili 1945 nemecke vojsko vybuchmi poskodilo aj tieto mosty - ten mladsi opravili rumunski vojaci, starsi most bol nahradeny novym s rovnakymi rozmermi, iba s priamou hornou castou bez oblukov. V rokoch 1982 az 1984 si elektrifikacia zeleznicnej trate vyziadala rekonstrukciu tychto stavieb, pricom most z roku 1907 bol vystriedany „duplikatom“ mosta vybudovaneho po druhej svetovej vojne. Dlhy je 249 metrov, vazi 1470 ton, stal 42 milionov Kcs a vyrobili ho vo VSZ Kosice. Po tychto mostoch-dvojickach presiel prvy elektricky vlak vo februari 1988.

V suvislosti s mohutnym rozvojom dopravy v meste, bytovej vystavby najma na sidlisku Juh, ako aj pravobreznej priemyselnej zastavby uz davno, este v casoch socializmu, vyvstala potreba vybudovania dalsieho cestneho mosta v Trencine. Mal byt situovany v oblasti Dolneho mesta, niekde v okoli Biskupickej hate, kde na tento ucel bola dokonca vyhradena potrebna plocha - na nej vsak zaciatkom 90-tych rokov 20. storocia vyrastli rodinne domy a vseobecny nedostatok financii v „porevolucnom“ obdobi opat zahnal myslienku mosta do rise snov...
Pomale prebudzanie nastavalo az na prelome tisicroci - v roku 2003 prislo oznamenie o zacati priprav na vytvorenie mosta, mesto do tohto procesu investovalo poldruha miliona eur, ministerstvo slubilo zaciatok stavby v roku 2006. Natahoval sa vsak vykup pozemkov, chybali financie a po zmene vlady bol projekt zastaveny. O spusteni vystavby sa znova zacalo hovorit v roku 2008, napriek platnemu stavebnemu povoleniu sa vsak termin opat posunul, udajne kvoli chybnemu tendru na dodavatela. V roku 2009 viac ako 25 tisic Trencanov podpisalo peticiu adresovanu vlade za urychlenie zacatia stavby mosta. V roku 2010 ministerstvo oznamilo, ze sutaz je pripravena a most sa konecne bude stavat - Urad pre verejne obstaravanie vsak tender na vystavbu zrusil pre pochybenie statu... O rok klucove statne a samospravne organy podpisali memorandum o spolupraci na stavbe mosta a 9. septembra 2011 bol slavnostne poklepany zakladny kamen tejto dlho ocakavanej stavby. Realne stavebne prace v terene sa zacali 12. marca 2012, uz v juni vsak boli pozastavene - podla nazoru ministerstva dopravy sa budoval uplne iny most, ako bol vysutazeny (cast mostneho diela mala byt povodne ocelova, no stavali betonovu...). V oktobri 2013 sa zrazu zistilo, ze v projekte chyba prepojenie mosta so Zlatovskou ulicou, jednou z klucovych komunikacii Zamostia - v juni 2014 tuto dodatocnu investiciu muselo zafinancovat mesto spolu so statom.
Po vsetkych tychto „torturach“ prislo v marci 2015 konecne finale - zatazkavacia skuska so sestnastimi dvadsattonovymi tatrovkami prebehla uspesne, takze mostny komplex mohol byt 25. marca 2015 slavnostne otvoreny (pre dopravu bol uvolneny o den neskor).

Novy most je umiestneny priblizne 2 kilometre juhozapadne od stareho cestneho mosta, po prude Vahu. Prechadza smerom od dialnicneho privadzaca cez priemyselnu a obytnu cast Zamostia, ponad Biskupicky kanal a koryto rieky Vah, cez Trencianske Biskupice az ku vypadovke smerom na Prievidzu nedaleko nakupnej zony. Okrem automobilov je pristupny aj pre cyklistov a chodcov.
Cela stavba je dlha 2450 metrov, jej sucastou su 3 mostne objekty a 6 krizovatiek. Hlavny a zaroven najdlhsi most je zlozeny z dvoch roznych materialov - zelezobetonovej a klasickej ocelovej casti, cim je unikatny a na Slovensku je to pravdepodobne prva konstrukcia takehoto typu. Je to jedna z najvacsich investicii v historii Slovenskej spravy ciest - celkove naklady na vystavbu dosiahli 37 milionov eur, pricom 85% z tejto sumy uhradili fondy Europskej unie a zvysok bol financovany zo statneho rozpoctu. Zhotovitelom stavby bolo firemne Zdruzenie ZIPP-Strabag.
Tento mostny komplex, postaveny v najmodernejsom standarde, ma vyriesit komplikovanu dopravnu situaciu v Trencine a odbremenit pretazeny starsi cestny most. Okrem prepojenia najvacsieho sidliska Juh s dialnicou a zlepsenia dostupnosti priemyselnej zony mesta je novy cestny most aj prvou etapou pripravovaneho tzv. juhovychodneho obchvatu mesta Trencin.
O unikatnej technologii, ktora sa pouzivala pri stavbe mosta, sa mozete docitat aj v listingu kesky „TS 1 - Výhľady aj na konečne Nový most“ od wicked TKS.