Drahý čitateľu,
moje meno Ti neprezradím, no prezradím ti len to, že som sa narodil Roku Pána 1746 v dedinke „Verbó“ a za čias svojej najväčšej slávy bol som dobrodruh, cestovateľ, spisovateľ a kráľ ostrova zvaného aj „l'ille verte - l'ille rouge“ . Teraz nastal čas aby si sa aj niečo o mojích cestách podozvedal a môj poklad našiel.
Keď v roku 1760 moji obaja rodičia umreli, nútený bol som do vojska vstúpiť a počas Sedemročnej vojny slúžiť. Po neľahkých rokoch, kvôli mojim názorom a vzťahom s Cisárom Pánom, nútený bol som krajinu po mojom väznení na neďalekom hrade opustiť a odísť na sever, na územie, ktoré vtedy okupovali Rusi a na odpor hodlal som sa a aj postaviť som sa postavil. Rusi ma tu zajali a poslali na Kamčatku. Celá moja cesta z tohto hradu na Kamčatku, dlhá bola vzdušnou čiarou XAB uhorských míľ. Dlhé bolo pre mňa moje väzenie a keďže moju výmyselnícku povahu ani príroda tvrdej Sibíri nezlomila, Roku Pána 1771, deň po sviatku svätej Rity z Kassie, vyplavili sme sa s ukoristenými zbraňami na lodi smerom na Tichý oceán. Po C dňoch úmornej plavby, pristáli sme na ostrove Formosa, na mieste zvanom „Jia-Wan“ Po niekoľkodňovej expedíci tohto prekrásneho ostrova vydali sme sa Juho-Juho-Západnym smerom do delty rieky Zhū Jiāng, ktorej názov je tvorený D ťahmi, konkrétne do mesta Àomén, ktorého názov píše sa E ťahmi, pomenovanom po bohyni F|G aby ochraňovala miestnych rybárov a námorníkov. Tu som sa zdržiaval v pevnosti zvanej „Dapao-Tai“, ktorej obranu zabezpečovalo H diel. Odtiaľ som sa odplavil do Francúzska, kde mi ale šťastie na dvore panovníka Ľudovíta XIV. neprialo a tak som sa vrátil naspäť, do krajiny našeho Najosvietenejšieho Cisára Pána. Po dvoch rokoch ale nevydržal som a odišiel som s dávnym priateľom do bývalých Trinástich kolónií aby som sa zúčastnil na tamojšej revolúcii v meste, ktoré leží na súradniciach N I° X.X W J° X.X ale tento môj dávny priateľ mi umrel v náručí a tak som sa vrátil späť na Starý kontinent aby som tu prezentoval, pred Cisárom Pánom moje záujmy, no keďže som neuspel, vrátil som sa nazad, za oceán. Tu som znova dlho nevydržal a vrátil sa do krajiny svätého Štefana so zastávkou v Saint-Domingue, v jeho hlavnom meste Pòtoprens, ktoré založili jeho neskorší kolonizátori spálili v roku K1|K2|X|X , aby som navštívil svojho brata. Následne, po dlhých rokovaniach som sa konečne, znova raz, vrátil na „l'ille verte - l'ille rouge“, kde som sa stal samozvaným kráľom. Štátu, ktorému tento ostrov patril sa to nepáčilo a preto na mňa poslal loďstvoa armádu, aby ma chytili. To sa im podarilo a Roku Pána 1786, na sviatok svätého Dezidera, vydýchol som posledný raz a porúčal dušu svojmu Pánovi, našemu Spasiteľovi. Moji priatelia ma pochovali v dedinke Mauritania. Tohto času je po mne pomenovaná ulica v hlavnom meste tejto kolónie, ktoré sa volá Tananarive a pamiatku štátu, ktorého kolónia tento ostrov bol pripomína palác Ambohitsorohitra lapanʹny.
Teraz, drahý čitateľ, môj poklad nájdeš na súradniciach:
N |(C-E) - 24|° |(G-F) - 28|.|(F+G+D) * 11|
E |(C-D) - 60|° |C+H+A+281| |(H+I) – (K1 + K2)|
Ak si hľadal správne vo vodách virtuálnych, neostáva Ti už nič iné len vydať sa hľadať môj poklad do kraja môjmu srdcu známemu.
