FRIDRICH FLEISCHER - lekár, organizátor zdravotníctva
(*3. 1. 1813 Matejovce – †7. 1. 1890 Levoča)
Otec Samuel obuvník, matka Eva, rod. Kübacherová. Bratia – Samuel, Karol, Ján, Juraj, Ľudovít, sestry – Eva a Mária. 25. 3. 1862 sa oženil s Júliou Euláliou, rod. Nichteovou (†1886) a mal dcéru Máriu a syna Eugena.
Elementárnu školu vychodil v rodisku, gymnázium v Kežmarku a Prešove, kde absolvoval aj dvojročný právnický kurz. Medicínu vyštudoval v Pešti, kde 24. 3. 1839 získal doktorský diplom a titul MUDr. Stal sa asistentom na internej klinike u profesora Beneho v Pešti. Cez prázdniny navštívil univerzitu vo Viedni, kde sa zdokonaľoval vo svojom odbore u Dieffenbacha, Schönleina, Rokytovského a Lippicha.
V roku 1842 sa stal praktickým lekárom v Matejovciach a začal svoju prax v roku 1843. V chudobných Matejovciach bol v júni 1834 odmenený mesačnou mzdou 10 florénov. Skoro sa stal všeobecne známym a obľúbeným lekárom. V roku 1848 bol už vrchným lekárom. K jeho priateľom patrili Blasy, Bielek, Demiány, Roxer, Jakub Emericzy z Ľubice a gróf Sachsen – Coburg. Mal záľubu v cestovaní a postupne navštívil Krakov, Taliansko, Švajčiarsko, Tirolsko, Drážďany, Vieličku, Prusko, Linz a Salzburg. V roku 1859 sa vrátil do Viedne k profesorovi Škodovi. V spoločnosti priateľov vykonal cestu aj v roku 1874. Jeho rodný dom v Matejovciach sa stal centrom, v ktorom sa schádzali predstavitelia lekárskej inteligencie, ako aj z iných vedných odborov z piatich miest – z Popradu, Veľkej, Stráž, Matejoviec a Spišskej Soboty.
Od roku 1863 sa stal kúpeľným lekárom v Starom Smokovci. V tom istom roku ho barón Barkóczy menoval za fyzikusa Spišskej župy a presťahoval sa 3. 9. 1863 do Levoče. 24. 4. 1867 bol zvolený za fyzikusa Spišskej župy. Do tejto funkcie bol opätovne zvolený v rokoch 1873, 1878 a 1883. V roku 1887 odišiel do dôchodku.
Venoval sa aj botanike, bol autorom dizertačnej práce o narkotikách. Medzi prvými podnietil organizovaný záujem o výskum tatranskej prírody a tatranskú turistiku. Účinkoval ako predseda Spolku spišských lekárov a lekárnikov (1867 – 1886, s výnimkou rokov 1871 – 1784, kedy bol predsedom dr. A. Stenczel). Pokúsil sa o založenie penzijného oddelenia v Spolku spišských lekárov a lekárnikov. V roku 1873 bol vyznamenaný zlatým záslužným krížom s korunou za účasť na potlačení cholery v roku 1856. V roku 1863 na odporúčanie dr. Andreja Sebastiána Kováča, dr. Ignáca Hirschnera a Dr. Ľudovíta Markušovského ho zvolili za korešpondujúceho, neskôr za stáleho člena Kráľovskej lekárskej spoločnosti v Budapešti.
V roku 1861 sa stal čestným občanom Matejoviec. 18. 7. 1882 mu bol udelený predikát „dr. F. Fleischer von Mateocz“. Z vďačnosti daroval 2000 florénov na založenie župnej nemocnice. Mal mimoriadny vzťah k chudobným, ktorých liečil zdarma, ba dokonca im platil lieky. Spišský lekársky a lekárnicky spolok ho menoval za čestného prezidenta spolku pri príležitosti jeho sedemdesiatky 1. 1. 1883. Hlboko sa ho dotkla smrť jeho manželky 7. 2. 1886. 19. 10. 1886 ukončil vedenie lekárskeho a lekárnického spolku a 5. 10. 1887 ukončil funkciu župného fyzikusa. Pochovali ho na levočskom cintoríne.