Dolný Kalník
Dolný Kalník je menšia pôvodne zemianska, neskôr poddanská obec ležiaca približne 4 km východne od Martina.
Prvá písomná zmienka je z roku 1355, kedy sa spomína ako Kalnok. Svoj názov získala vďaka mútnej vode potoka.
V druhej polovici 13. storočia sa toto územie nazývalo zemou Obuskovou (terra Obusk). V roku 1255 daroval kráľ Belo IV. dve poplužia zeme Obuskovi a po jednom popluží Obudovi, Preyslovi, Bylegenovi, Nachkovi a Jakubovi. Pôvodný majetok sa na rozhraní 13. a 14. storočia rozdelil . Z popluží Obuskových vznikol Dolný Kalník a zo zvyšných Horný Kalník.
V písomnostiach sú zaznamenané ako jedna dedina (Calnok), ako dve sa začali spomínať od roku 1365, pričom prvá písomná zmienka o obci je už z roku 1355. Celé 14. storočie až do roku 1412 sú uvádzané pod názvami Dolný a Horný Kalník.
Začiatkom 15. storočia sa Dolný Kalník ako kuriálna obec dostala do rúk Platyovcov z Paludze a Diviak. V ich vlastníctve ostala až do novoveku. Ešte v roku 1720 sa počítala za čisto zemiansku obec, ale zemania dosahovali len desatinový podiel zo žijúceho obyvateľstva.
Názov obce sa často menil, v roku 1522 bola zapísaná ako Also Kalnyk, roku 1773 – Alsó Kelnek, 1786 – Alschó Kelnik, 1808 – Dolní Kelník, 1913 – Alsókálnok.
Po vzniku I. ČSR bol Dolný Kalník, ako najmenšia obec okresu, zadelený pod obvodný notársky úrad v Hornom Jasene. V osemdesiatych rokoch 20. storočia bola obec pričlenená k obci Dražkovce. V roku 1991 Dolný Kalník vytvoril opäť vlastnú samosprávu a obec sa začala rozvíjať a zveľaďovať ako samostatná.