Národná kultúrna pamiatka Rušňové depo je so svojím pôvodným technologickým vybavením najzachovalejším objektom svojho druhu na Slovensku. Objekt bol na podnet občianskeho združenia Klub Bôbarov dňa 9.septembra 2005 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Je jedinou národnou kultúrnou pamiatkou na území mesta Prievidza. Rotunda, výhrevňa, remíza je typizovaným projekt uhorských železníc. Solitér sa nachádza na Bojnickej ulici 2 pri železničnej stanici. Budova bola vybudovaná v rokoch 1912-1913, rozšírená bola v roku 1938. Upravená bola v roku 1945 a 1996. Má oblúkový pôdorys, jedno-traktovú dispozíciu a je jedno-podlažná. Má charakteristické znaky architektúry železničných stavieb z obdobia počiatkov železničnej dopravy. Má pamiatkovú hodnotu ako významný dokument vývoja architektúry železničných stavieb a histórie železničnej dopravy na Slovensku. V roku 1896 bola železničná trať predĺžená z Veľkých Bielic do Prievidze. Tým sa zvýšila aj návštevnosť Bojníc. V roku 1909 bolo zavedené omnibusové spojenie medzi železničnou stanicou v meste a Bojnicami. Boli to vlastne dva plachtou kryté vozy. Tento spôsob dopravy existoval do roku 1925. Jednoposchodová budova železničnej stanice a jej pravé krídlo sú pôvodné z roku 1896. V roku 1913 sa uskutočnila prestavba celej stanice, v súvislosti so stavbou trate do Handlovej, z tri na päť koľajovú. Postavila sa nová výhrevňa, vodáreň, bola rozšírená staničná budova o krídlo s predajňou lístkov a čakárňou. Vojnovými udalosťami v roku 1945 poškodená stanica bola obnovená, pristavila sa dnešná čakáreň a ďalšie priestory, prístrešok a veranda. Vojnou zničený drevný sklad bol v roku 1948 nahradený murovaným. Výhrevňa v depe bola postavená podľa projektov architekta Plaffa.
