Prvá písomná zmienka je z roku 1252, obec sa spomína ako majetok turčianskeho kláštora (ako: terra quinque villaru). Koncom 18.storočia patrila obec Uhorskej kráľovskej komore, v 19. sa stala súčasťou uhorského Študijného fondu, z ktorého sa udržiavala Trnavská univerzita (neskôr presunutá do Budapešti).
Obec bola najskôr osada obohnaná prútenou ohradou (lesou), odtiaľ pravdepodobne pochádza aj jej pomenovanie.
V roku 1715 je doložené, že obec mala 26 domácností, v roku 1785 v Ležiachove stálo 37 domov a žilo 311 obyvateľov. V roku1828 už len 32 domov a 259 obyvateľov. Úpadok pokračoval do takej miery, že v rokoch 1970 až 1989 bola obec zaradená do plánovaných zánikových obcí a nemala obecný úrad.
V minulosti sa časť obyvateľov zaoberala pestovaním ľanu, konope, výrobou ľanového oleja, a šafraníctvom. Doložené je, že v obci bolo až 43 olejkárskych rodín. Neskôr najčastejšie pracovali v poľnohospodárstve.
Počas SNP občania podporovali a zapojili sa do povstania.
Keška sa dá odloviť aj bez vstupu.