Napriek tomu, že Pečeňady ležia v jej tesnej blízkosti, vyzerá to tak, že sa tejto peknej dedinke darí. Odráža sa to aj na pribúdajúcom počte nových rodinných domov. Dávam do pozornosti tiež čerpaciu stanicu oproti keške s najnižšími cenami pohonných hmôt v širokom okolí.
VŠEOBECNÉ INFORMÁCIE:
Pečeňady ležia v južnej časti považského výbežku Podunajskej nížiny na styku východného okraja sprašovej Trnavskej pahorkatiny s nivou Dudváhu a Váhu. Podľa kanonickej vizitácie z roku 1788 vznikli na niekdajšom brehu Váhu.
Chotár obce o rozlohe 857 hektárov je prevažne odlesnený. Jeho povrch tvoria mladšie treťohorné usadeniny, pokryté sprašou a nivnými uloženinami. Tvrdý lužný les je len na nive v západnej časti. Zo stromov sa tu vyskytujú dub, hrab, buk, jaseň, klen a agát.
Nadmorská výška chotára dosahuje rozpätie 144 – 171 metrov, v strede obce 165 metrov. Počet obyvateľov ku koncu roka 2012 dosiahol číslo 518.
Pečeňadský chotár hraničí na severe s Veľkými Kostoľanmi, na východe s Červeníkom, na juhu a juhozápade s Ratkovcami, ktoré boli predtým súčasťou Žlkoviec, kde sa v cípe dotýka chotára Jaslovských Bohuníc.
Obec administratívne patrí do Trnavskéko kraja a do okresu Pieštany.
V najstarších písomných dokladoch obce sa uvádza ako villa Bissenorum (Byssenorum) -1208-1209, 1216, a villa Beseneu (1254). V preklade to znamená dedina Pečenehov. Obec Peťová bola v r. 1898 zlúčená s Pečeňadmi. Od roku 1920 sa vyskytovali dve formy názvu – Pečeňady i Pečeňany. Od roku 1927 sa ustálil názov obce v terajšej forme na Pečeňady.
Najstaršie osídlenie v chotári obce je zistené už z mladšej a neskorej doby kamennej. Z obce pochádzajú i nálezy z doby bronzovej a stredoveku.
Medzi pamiatky v obci patrí kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, kláštor kongregácie milosrdných sestier svätého Kríža (z r. 1899), prícestné kríže a sochy v chotári obce a v časti Peťová je to klasicistický kaštieľ (1825).
zdroj: http://www.pecenady.sk
