V roku 1899 ho nechal postaviť Maďarský spolok v Kremnici na 50. výročie prechodu vojsk generála Artúra Gőrgeiho z Kremnice cez Zvolenskú dolinu, hrebeň Skalky až do Banskej Bystrice, kam ustupovali pred rakúskymi vojskami generálmajora Götza. Túto udalosť približovali nápisy v maďarčine a dobe zodpovedal aj národný vták Uhorska, bájny turul na vrchole pomníka.
Po prvej svetovej vojne došlo k poškodeniu pylónu a stĺp ďalej chátral.
V roku 1928 sa predstavitelia mesta rozhodli, že k 10. výročiu vzniku Československej republiky ho obnovia a venujú ho Kremničanom padlým v prvej svetovej vojne. Zároveň mal byť pripomienkou šesťstého výročia udelenia mestských privilégií Kremnici.
Nápisy v maďarčine nahradili textom v nemčine a slovenčine, turula vymenili za slovenský dvojkríž.
Na stĺpe pribudli kovové tabuľky s menami padlých, dátumami ich úmrtia a označeniami miest, kde umreli.
V Kremnici v rámci mobilizácie narukovalo do prvej svetovej vojny 479 mužov, z toho 72 v nej zahynulo.
V roku 2006 bol pamätník už celkovo v zlom stave, dochádzalo ku kradnutiu mosadzných tabuliek s menami padlých Kremničanov, ktoré zrejme skončili v zberných surovinách. Osudnou sa pamätníku stala víchrica, kedy naň zvrchu popadali stromy a pamätník zlomili na polovicu.
Z umeleckého hľadiska pamätník síce nie je výnimočný, má však historickú hodnotu ako príklad dejín multinacionálnej strednej Európy. Na jednej strane pripomína Uhorsko, teda boj v revolúcii o nezávislosť Uhorska od Rakúska v rokoch 1848 – 1849, potom je to pamiatka prvej svetovej vojny a pripomína aj vznik Československej republiky. Z tohto pohľadu je to veľmi cenné, lebo ten pamätník má nevšedný príbeh.