Začiatky karmelitánskeho rádu siahajú do Svätej zeme, až k prorokovi Eliášovi, ktorý v samote hory Karmel hľadal Boha. Stal sa tak vzorom pustovníckeho života. Jeho slová : „Žije Pán, v ktorého službe stojím“ sú vzorom života v Božej prítomnosti, ktorý sa stal základným prvkom karmelitánskej špirituality.
Hovorí sa, že Boh vie rovno písať aj po krivých linajkách. Niekoľkoročná história nášho detvianskeho Karmelu Božieho Milosrdenstva a Kráľovnej Karmelu je toho výrečným dôkazom i preto, že sa začala písať uprostred náročných dní, v júli 2003, keď sa snažili objaviť, aký plán má s nimi Pán. Mali za sebou neúspešný pokus postaviť kláštor v Banskej Bystrici a množstvo otázok. „Čo nám tým chce povedať náš Pán? Kde nás túži mať?“ Niekoľko mesiacov s otcovskou pomocou o. biskupa Rudolfa Baláža hľadali vhodné miesto a ľudí ochotných prijať ich medzi seba. 12. 9. 2003 putovali z Košíc do Banskej Bystrice na stretnutie so Sv. Otcom, dnes už blahoslaveným Jánom Pavlom II. Počas sv. omše požehnal medzi inými základnými kameňmi aj základný kameň nového kláštora. Základný kameň teda mali. Ale miesto, pozemok...?
„Nech vo dne i v noci rozjímajú o Božom zákone a bdejú v modlitbách.“
karmelitánska regula
Pán jediný koná zázraky – jeho Milosrdenstvo je večné! Týmito slovami žalmistu môžeme opísať to, čo sa odohralo po sv. omši. Stretli sa s mnohými známymi a medzi nimi bol aj vdp. dekan z Detvy Ľuboš Sabol. Keď sa dozvedel o ich situácii, povedal jednoducho: „Príďte k nám!“ Týchto pár slov vlialo do ich sŕdc novú nádej a radosť, ktorá sa ešte znásobila, keď o niekoľko dní v Detve skutočne našli vhodný a pekný pozemok na Dolinkách. Zdalo sa, akoby tam čakal práve na nich – vybudovaná prístupová cesta, prípojka vody a elektriky. Už len prísť a stavať. Po vybavení všetkých potrebných dokumentov bol 12. 10. 2004 ich nový pozemok požehnaný za prítomnosti o. biskupa Rudolfa Baláža. Stavebné práce sa začali v novembri a trvali do júna 2007.