Obec bola prvým trhovým miestom v Liptove a do roku 1449 plnila funkciu svetskej správy, zhromažďovala sa v nej liptovská šľachta. Obyvateľstvo Vlách a susedných dedín od stredoveku patrilo farnosti Svätej Panny Márie v Liptovskej Mare. V druhej tretine 13. storočia bol v Liptovskej Mare postavený ranogotický kostol. Prvá písomná zmienka o tomto kostole je z roku 1288, v rámci majetkoprávnej listiny, kde sa spomína Mykus, liptovský vicearchidiakon a farár v Liptovskej Mare. Kostol Panny Márie bol postavený na kráľovskom majetku a tunajšiemu farárovi patrili majetky aj v susedných farských obciach v Liptovskom Trnovci, Liptovskej Sielnici, Vlachoch a Krmeši. Farára preto do Svätej Mary dosadzovalo najprv hradné panstvo na Liptovskom Hrade a po jeho zničení v roku 1474 panstvo Likava.
V 14. storočí sa tunajší kňazi stávali svedkami pri rôznych, najmä civilných sporoch. Zasadala tu aj kongregácia Liptovskej stolice (najstaršia správa je z r. 1348). Na takéto účely slúžila v Liptovskej Mare špeciálne postavená a určená budova („curia“). Zasadnutia stolice sa tu pravidelne konali až do roku 1582, keď sa rozhodli preložiť zasadania do Partizánskej Ľupče. V septembri roku 1391 v obci odsúdili a upálili falzifikátora kráľovských donačných listín zemana Jána Literáta z Madočian.
Sídlisko obce Svätá Mara okolo roku 1600 pozostávalo zo 14 obývaných poddanských domov, jedného opusteného, majerských budov, kostola, fary, školy, ale aj stoličnej budovy, slúžiacej len na občasné stretnutia liptovskej šľachty. V roku 1715 tu žilo 16 poddanských domácností, o päť rokov neskôr už len 9. V nasledujúcom období už počet domov a obyvateľov narastal. V roku 1828 vo Svätej Mare jestvovalo 36 obývaných domov, v ktorých žilo 279 obyvateľov. V prvej polovici 19. storočia bola Svätá Mara stredne veľkou dedinou s poddanským a farským obyvateľstvom.
Kvôli výstavbe priehrady v rokoch 1965-1975, bolo obyvateľstvo obce vysťahované a obec zatopená. Obec Liptovská Mara mala krátko pred zánikom 329 obyvateľov v 61 domoch. Ostala po nej len veža gotického kostola a budova fary. Kostol okrem veže zbúrali, pričom cenné architektonické prvky a zariadenie preniesli do Múzea liptovskej dediny v Pribyline, kde postavili kópiu chrámu. Na pôvodnom mieste pri stojacej veži sú vyznačené základy kostola.