Ponor pri studničke / D46
Korózny závrt D46 leží v nadmorskej výške 527 m a má umelo upravený vchod. Podzemný systém je dlhý 72m a hlboký 32m. Jedna vetva je zakončená vodným syfónom, druhá sedimentami.
Prvá sieň
Vchod
Dobrovodský kras
Kras sa tu viaže na svetlé veternícke vápence chočského príkrovu
a nadložné dolomity, avšak aj neogénne karbonatické zlepence. Z geologickej mapy je možné
vyčítať značnú rozlohu krasových hornín, avšak významnejšia jaskyňa sa tu doposiaľ neobjavila. P.
Mitter (1983) ho člení na severnejší Brezovský kras a južnejší, Chtelnický kras a medzi nimi na
neogénnych zlepencoch Dobrovodsko-prašnícky kras. Ide o málo známe krasové územie, kde
v minulosti operovala dnes zaniknutá o.s. Chtelnica. Žiaľ, s výnimkou práce P. Mittera (1983a) a M.
Lišku (1974), ako aj zmienok v správach o činnosti SSS, nemáme publikované práce o krasových
javoch. Autori Zoznamu jaskýň čerpali asi najmä z technických denníkov a osobných údajov členov
zaniknutej oblastnej skupiny Chtelnica.
Severne ležiace územie je charakteristické suchými dolinami, ktoré svedčia o podzemnom odvodňovaní.
Na ich dne nachádzame závrty v pomerne značnom počte. V doline Dobrovodské Uhliská je
známych okolo 60 závrtov, v doline Chtelnické Uhliská 44. Významná skupina závrtov (14) leží
v širokej kotline na Cínovci a na plošine Lesy. V závrtoch Chtelnických Uhlísk jaskyniari sondovaním
dosiahli značné hĺbky. V závrte č. 13 (Trinástka – tiež jaskyňa C13) sa dosiahla hĺbka 22 m a č. 18
(Osemnástka – jaskyňa C18) 30 m. V skalnatom výbežku nad vyvieračkou Mariáš poznáme archeologicky
zaujímavú jaskyňu Slopy dlhú 75 m (hl. 35 m), o ktorej existuje v Krásach Slovenska z roku
1950 článok od G. Fixeka. Ponorná je jaskyňa pod Širokou (občasný tok) pri Brezovej pod Bradlom
(hl. 17 m). Jaskyňa je pravdepodobne počiatkom krasového hydrografického systému končiaceho
vyvieračkou Blavy (Hlávka) v Dobrej Vode (45 - 126 l.s-1). Ďalšia ponorová jaskyňa ležiaca
v závrtovej línii Dobrovodských Uhlísk je jaskyňa D46 (v krasovej jame č. 46) dlhá 75 m, hlboká 32
m, ukončená vodným sifónom. V oblasti Dobrovodských Uhlísk viedol v roku 1953 sondovacie práce
(v 5-ich závrtoch) J. Majko, pričom najhlbšie – do hĺbky 18 m postúpili vertikálnou sondou v závrte
č.1 v Hlbokom dole, avšak okrem prieniku do vstupnej rútivej siene v závrte č. 46 do ďalších voľných
priestorov neprenikli.
K dávno známym jaskyniam patria ešte jaskyne Klenová hlboká -18 m na úbočí rovnomenného
masívu a jaskyňa Markov kút v suchom dobrovodskom údoli. Najnovším objavom (z roku 2005) je
zatiaľ 11 m hlboká priepasťovitá jaskyňa pod Vrátnom. Z tohto krasového územia poznáme tiež
výskyty travertínov pri Hradišti pod Vrátnom.
Závrt alebo krasová jama predstavuje lievikovitú alebo misovitú depresiu s hĺbkou jedného metra až po závrty hlbšie ako 100 metrov a priemerom od niekoľko metrov do 1km.
Podľa spôsobu vzniku rozlišujeme závrty:
- korózne (vytvorené rozpúšťaním vápencového podložia)
- korózno-sufózne (vytvorené na vápencoch s mocnou pokrývkou fluviálnych a glacifluviálnych sedimentov)
- prepadové (vznikli prepadnutím podzemného priestoru)
Oblastné združenie Slovenskej speleologickej spoločnosti Chtelnica
Členovia robili prieskum krasových útvarov na okolí, hlavne v malokarpatskej oblasti, predovšetkým okolia vrchu Klenová, ale i v Považskom Inovci. Tvorili jednu z 9 skupín amatérov – jaskyniarov na západnom Slovensku. Počiatok činností spadá do roku 1952, keď sa skupina miestnych nadšencov zapojila do prieskumu dobrovodského krasu organizovaného pracovníkmi Múzea slovenského krasu v Liptovskom Mikuláši. Medzi priekopníkov jaskyniarstva v obci patrili Viliam Tahotný, Karol Slamka, Ján Kyselica, Albert Švihorík. Skupina sa oficiálne organizovala roku 1971 v rámci oblastnej speleologickej skupiny so sídlom v Dolných Orešanoch, pre úspešnú činnosť ju od roku 1975 vyčlenili ako samostatnú jednotku s oblasťou pôsobenia v Malých Karpatoch i v strednej časti Považského Inovca. Roku 1982 mala skupina 13 členov jaskyniarov II. a III. stupňa a 5 čakateľov. Dosiahli už pekné výsledky v prieskume krasových javov v lokalitách Chtelnické a Dobrovodské Uhliská i v Krahulčích horách v Považskom Inovci. Najmä prieskum závrtu v Chtelnických Uhliskách, v ktorom dosiahli hĺbku 40 m poskytuje možnosti objaviť rozsiahlejšie podzemné priestory. Nadobudnuté odborné vedomosti i poznatky si chtelnický jaskyniari nenechávajú pre seba, ale sprístupňujú verejnosti. Objaviteľskú činnosť, spájajú s turistikou, so spoznávaním krás vlasti.
Informácie čerpané z:
- Oficiálna internetová stránka obce Chtelnica
- Zoznam jaskýň 2014
- Krasy a jaskyne
- Wikipedia
Prístup:
Najbližšie - od Chtelnice po asfaltovej ceste na Výtek. Na rázcestí TZT Výtok, pri chate Dolina môžete odparkovať auto. Vyberte sa po zelenej TZT smerom na Dobrú Vodu a na prvej križovatke, na kopčeku odbočíte doprava. Neznačená lesná cesta vás zavedie pod vrchol Vrátna. Odtiaľ je závrt už len kúsok krížom cez les.
Od Brezovej pod Bradlom po Červenej TZT a potom po neznačenej ceste okolo hájovne Široké.
Od Dobrej Vody po modrej TZT, po cca 2km odbočíte na starú asfaltovú cestu.