Rybovod MVE Traditional Cache

Rybovod MVE

MVE (Malé Vodné Elektrárne)
V poslednej dobe dochádza čoraz častejšie k uprednostňovaniu ekonomických záujmov staviteľov vodných diel, pred ochranou prírody a krajiny. MVE maju síce malý výkon ale veľký dopad na ekológiu krajiny zvlášť v prípade, že je ich na krátkom úseku príliš veľa. Nielenže ich energetický prínos je spochybniteľný, ale súčasne vyznačným spôsobom narúšajú prirodzené biokoridory rýb, trasy ich migrácií, pôvodné neresiská, zvyšujú teplotu vody. Pri súčasných suchých letách s minimálnym množstvom zrážok, môžu MVE dosahovať deklarované výkony len po veľmi krátke obdobie. Pre odstránenie negatívneho vplyvu úplného prehradenia toku sa budujú rybovody.

Rybovod
Priechod pre ryby, mihule a ďalšie vodné živočíchy (ďalej rybovod) je stavba náhradného vodného prúdu, umožňujúca rybám a ďalším vodným živočíchom bezpečne prekonať migračnú bariéru proti prúdu aj po prúde. Rybovod by mal byť ľahko prekonateľný pre všetky migrujúce druhy, vrátane menej schopných plavcov. V rybovode by mali byť úkryty pre odpočinok vzhľadom k vysokým rýchlostiam prúdenia. Rybovod by mal byť plne funkčný celý kalendárny rok za rôznych prietokov, teploty a nasýtenie vody kyslíkom. Musí umožniť návrat rýb na pôvodné pozície, ak boli znesené po prúde záplavovou vlnou. Rybovod by mal tiež poskytovať úkryt a priestor lokálne obvyklému množstvu migrujúcich rýb počas reprodukčných alebo potravných migrácií.

Účel rybovodu
Ako biologická stavba musí umožniť : – každoročnú protiprúdovú neresovú migráciu sťahovavých rýb na neresiská vo vyšších úsekoch toku, odkiaľ sa po rozmnožení opäť posúvajú späť dole tokom,
– neustálu celoročnú migráciu za lepšími potravnými možnosťami alebo biotopmi,
– návrat rýb na pôvodné stanovište v prípade strhnutia povodňovými vodami pod hať alebo znovuosídlenie areálu po znečistení toku (repatriačné a kompenzačné migrácie),
– rozširovanie výskytu druhov vodných živočíchov (okupačná migrácia)

Navrhovanie rybovodu
Navedenie (privábenie) rýb ku vstupu do rybovodu je podstatnou, ale pritom často zanedbávanou úlohou pri spriechodnení migračnej bariéry. Migrujúce ryby sú totiž spravidla vedené inými prírodnými signálmi mimo vstupný priechod do rybovodu. Pritom žiadna ryba, ktorá nenájde vstup do rybovodu, nemôže prekonať ani migračnú bariéru. Preto sa pri hodnotení účinnosti spriechodnenia môže v niektorých prípadoch hodnotiť nielen celková priechodnosť migračnej bariéry, ale osobitne priechodnosť samotného koryta rybovodu a osobitne účinnosť atraktivity vstupu do rybovodu, teda aká časť rýb je ho schopná v konkrétnej hydrologickej situácii nájsť. Navedenie rýb do rybovodu sa dá ovplyvniť správnym umiestnením vstupu rýb ku hlavnému vábiacemu prúdu (prípadne zvýšením počtu vstupov) a čo najvýraznejším zosilnením signálu vábiaceho prúdu vytekajúceho z rybovodu (trvalým alebo aj sezónnym prietokom, jeho umelým zrýchlením, tiež akusticko-optickými signálmi). Pod akustickým signálom sa myslí napríklad malý akusticky aj opticky výrazným vodopádik, dopadajúci na hladinu vstupu do rybovodu z výšky asi 1-2 metre.

Umiestnenie vstupu do rybích rámp a obtokov na riečnych stupňoch s MVE. Pri spriechodňovaní MVE by mal výtok z rybovodu prednostne ústiť do odtokového kanála hneď pod výtokom z turbín, (najlepšie do 10 m). Väčšinu roka (priemerne až cca 270 z 365 dní v roku) totiž vyteká z migračnej bariéry MVE len jediný prúd, a to z výtoku strojovne MVE.

Typy rybovodov
– podľa prúdenia vodného prostredia: bystrinný bezprepážkový, bazénový/komorový prepážkový, vodopádový,
– podľa veľkosti vodného prostredia: stiesnený, priestranný,
– podľa polohy voči toku: celokorytový, vnútrokorytová rampa, obtokový,
– podľa materiálu v koryte: nespevnený kamenno-štrkový, kamenno-štrkový s betónovým podkladom a prepážkami (štetinové alebo drevenné), čisto betónový (nevhodný),
– podľa celkového vzhľadu: prírodne pôsobiace, technicky pôsobiace vodné prostredie.

Rybovod na MVE Trnovec
Uvedené súradnice vás dovedú ku monitorovanému rybovodu na MVE Trnovec. Jedná sa o bazénový kamenno-štrkový obtok kamenno-betónovými prepážkami pri lipňovom úseku horného Váhu. Je príkladom v pozitívnom i negatívnom zmysle.

Pozitíva
Plocha hladiny viac ako 3 x 3 m, hĺbka okolo 0,5 m, prevýšenie hladín cca 15 cm a striedanie otvorov zabezpečovali v každom bazéne pokojné vodné prostredie po stranách hlavnej prúdnice, ktorá sa pribrzdí aj narazením do spodnejšej prepážky. Miskovité, riečnym kameňom vykladané dno a prirodzene porastené brehy vytvorili rybám prirodzené prostredie.

Chyby
Kvôli chybnému zaústeniu obtoku do neďalekého potoka doň vážske ryby netrafili – zhromažďovali sa pod výtokom z MVE. Náprava: Preto bol dolný koniec rybovodu výrazne predĺžený popri potoku až k jeho ústiu, potom do protismeru a zaústený cez betónový múr do odpozorovaného miesta koncentrácie migrujúcich rýb tesne pod výtokom z MVE Rozlámané prepážky murované z kameňa – následok vpustenia veľkého prietoku do rybovodu (v inundačnom území chýbalo zvýšenie hrádze na brehoch rybovodu, aj horné hradenie nad vtokovým otvorom), chýbalo kompaktné betónové jadro medzi kameňmi v prepážkach, aj hlbšie základy. Rybovod sa stal opäť nefunkčným.