Hrabkov
Hrabkov leží v juhozápadnej časti Šarišskej vrchoviny, v hornej časti údolia Krížovanky, vo výške okolo 465 m.
Najstaršia správa o Hrabkove je v registri pápežského desiatku z roku 1332. Vtedy a aj v nasledujúcich rokoch v miestnom kostole pôsobil farár Sigfrid.
Obec založili na zákupnom práve v chotári Krížovjan koncom 13. storočia. Obec je doložená z roku 1330 ako Crapcko, Crapse, Harapko, Hrabka, neskôr ako Harapko, Harapkou (1334), Hrabkow (1427); maďarsky Hrabkó, Harapkó.
Obec patrila Perényiovcom. V roku 1334 postavili v obci kláštor augustiniánov. V roku 1427 mala 42 port. Zemepáni sa striedali. V roku 1787 obec mala 65 domov a 547 obyvateľov, početných želiarov, v roku 1828 mala 73 domov a 542 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, drevorubačstvom a pálením vápna a uhlia.
Za I. ČSR sa obyvatelia zaoberali poľnohospodárstvom a prácou v lesoch. JRD (Jednotné roľnícke družstvo) bolo založené v roku 1959. Časť obyvateľstva pracovala v priemyselných podnikoch Prešova, Košíc a Krompách.
kamenný hríb
Členitý vrchovinný povrch chotára tvorícentrálno- karpatský flyš, na masívnej hornatine kryštalicko - druhohorné horniny. Má hnedé lesné miestami kyslé a ilimerizované pôdy. Lesy (bukovo - smrekové) sú len v južnej časti chotára.V katastry obce sa nachádza chránené územie Hrabkovske zlepence.
Obec Hrabkov má 689 obyvateľov.
Erb obce tvorí v striebornom(bielom)modrom poli štítu na zelenej pažití zlatý (žltý)strom(hrab), vpravo od neho strieborný(biely)lemeš a zlatá(žltá)ružička so striebornými(bielymi)tyčinkami a piestikom.
V obci sa nachádza kostol zasväteny sv.Šimonovi a Júdovi, materská škôlka, základná škola, Dom nádeje.
Obec je napojená na verejný vodovod a plynofikáciu.
V obci pôsobi folklórna spevácka skupina Hrabkovčan, futbalový oddiel TJ Sokol, Dobrovoľný hasičsky zbor, orgánizácia SZŤZP a poľovnícke združenie Čierna hora.
V obci sa nachádza hospodársky dvor, ktorý sa zaoberá žívočišnou a rastlinnou výrobou.Súčasťou areálu je aj bitunok.
Pamiatky
Kostol
V Hrabkove dodnes stojí kostol asi zo 14. storočia. Postavili ho Benediktíni. Je z nevyberaného kameňa s nehaseným vápnom. Veža je stavaná z tesaných skál. Vo veži je zvon údajne z miestneho kláštora, ktorý bol zbúraný. Kostol bol postavený v romansko-gotickom slohu. Má typické hrubé románske steny, kruhovú klembu, okna s lomeným oblúkom a farebným sklom, ktoré dnes nahradilo obyčajné biele sklo. Kostol bol roku 1924 reparovaný.
V minulosti bola celá dedina rímskokatolíckeho náboženstva, okrem jednej rodiny a to rodiny Adolfa Fränkeľa, ktorý býval v dome kde je dnes obchod Jednota. Za týmto obchodom môžeme nájsť dva hroby. Tieto hroby sú na pomerne strmom kopci, preto jeden z hrobov je vyvrátený, ale ešte stále drží. Na jednom je akoby západ slnka a na druhom je zobrazený listnatý prútik. Obidva hroby sú vytesané z pieskovca.
Kláštor
V tridsiatich rokoch 14. storočia dal v Hrabkove Mikuláš z Perína postaviť kláštor zasvätený svätému Duchu pre augustiniánov a súčasne im daroval túto dedinu aj s miestnym šoltýstvom, ku ktorému patril aj mlyn. Hrabkovský kláštor mal majetky. Stál v miestach, kde je dnes kríž oproti škôlke. V polovici 16. storočia kláštor upadol a chátral. Na konci 16. storočia už nejestvoval. 16. apríla 1980 boli zbúrané zostávajúce steny kláštora. Do dnes existujú kláštorné klenbové pivnice, ktoré používajú niektoré rodiny. Hovorí sa, že kláštor mal 2 zvony: jeden veľký a jeden malý. Malý bol v miestnom kostole Šimona a Júdu a je tam dodnes. Veľký zvon bol v kláštore. Po zbúraní kláštora sa zvon podľa povestí prepadol pod zem. Boli vraj pokusy ho vytiahnuť, ale pre jeho veľkosť sa to nepodarilo. Tento zvon je vraj do dnes zakopaný pod krížom, kde stál kláštor.
