Krížovany
Dedina Krížovany je slovanským sídliskom z doby Veľkomoravskej ríše. Najstaršiu písomnú správu o dedine Krížovany poznáme z roku 1318 z listiny Spišskej kapituly. Táto listina potvrdzuje, že Dominik, syn Lacka z Trsteného pri Hornáde, predal svoj dedičný majetok Krížovany Mikulášovi, synovi Urbana z Perína, za 60 mariek striebra. Tento predaj potvrdila aj jágerská kapitula roku 1321.
Kaplnka Sv. Valentína
Krížovany vznikli koncom 13. storočia ako dedina podľa zákupného práva a názov dostala podľa patróna kostola, ktorý postavili hneď po vybudovaní prvých obydlí.
Tento kostol, kostol Povýšenia svätého Kríža, nájdete na začiatku dediny na veľmi zlom a hlavne vlhkom mieste. Kostol je ranogotický, postavený okolo roku 1330. V roku 1775 bol barokovo upravený a obnovený v rokoch 1897 a 1915.
Na mieste starej fary stojí nový kostol. 8. októbra 2006 bol posvätený k Božskému srdcu Ježišovmu, arcibiskupom J.E. Mons. Alojzom Tkáčom z Košickej metropoly. Veľké úsilie a námahu pri stavbe nového kostola vynaložil pán farár Mgr. Peter Čorba, za čo sú mu všetci veriaci z Krížovian veľmi vďační.
V obci sa nachádzajú dva obchody a pohostinstvo.
V Krížovanoch si spokojne nažíva 362 obyvateľov slovenskej národnosti. Ľudia rozprávajú zvyčajne šarišským nárečím, čisto šarišsky rozpráva už len staršia generácia. Prevažná časť obyvateľstva je rímsko-katolíckej viery. Obec má svojho vlastného kňaza.
starý židovský cintorín