Štefanovce
História
Štefanovce ležia v Šarišskej vrchovine, v údolí severného prítoku Veľkej Svinky, v nadmorskej výške okolo 580 m.
Šľachtic Merše, vlastník panstva Sviňa, a budúci šoltýs Mikuláš Šindliar v roku 1331 uzavreli dohodu o založení dediny, ktorá mala ležať medzi chotárom Štefanoviec a pohorím Branisko, oddeľujúcim Šarišskú stolicu od Spišskej. Z obsahu listiny je zrejmé, že Štefanovce jestvovali už pred rokom 1331.
V písomnostiach zo 14. storočia sa vyskytujú zväčša pod nemecko – maďarským názvom Stephanwagasa, z 15. – 16. pod maďarským názvom Istwanwagasa. Z oboch je zrejmé, že dedinu založili usadlíci podľa zákupného práva spolu so šoltýsom Štefanom. Je pozoruhodné, že maďarský názov zo 14. storočia obsahuje slovenské meno Štefan a nie maďarskú formu István. Z toho možno usudzovať, že šoltýs Štefan bol slovenského pôvodu. Oba názvy vyvinuli a používali zemepáni. Slovenský názov sa do písomností dostal až neskôr. Založenie štefanovského sídliska možno predpokladať v dvadsiatych rokoch 14. storočia.
V Štefanovciach postavili včasnogotický kostol, pravdepodobne v druhej štvrtine 14. storočia. V 18. storočí ho zbúrali a na jeho pôdoryse postavili nový.
Dedina vznikla na majetku Sviňa. Jeho majetkovou súčasťou zostala aj v nasledujúcich storočiach a zväčša vo vlastníctve zemanov Meršeovcov zo Svine. Sedliacke domácnosti boli v roku 1427 zdanené daňou kráľovi od 17 port, takže Štefanovce boli stredne veľkou dedinou. Neskôr sa časť sedliakov odsťahovala, iní stratili užívané pozemky a upadli medzi želiarov. V rokoch 1543, 1567 a 1588 sedliakov zdanili od 6, 4 resp.3 port, pričom v roku 1567 tu hospodárilo 10 domácností – z nich jedna na celej, štyri na polovičných a päť na štvrtinových usadlostiach. V tých rokoch tu boli 4, 5 a žiadna želiarska rodina. Sídlisko v roku 1600 pozostávalo z desiatich obývaných poddanských domov. Pravda bol tu aj kostol, fara a možno aj škola. Po úbytku a schudobnení sedliakov zmenšilo sa aj sídlisko. Koncom 16. storočia boli Štefanovce malou dedinou s takmer výlučne poddanským obyvateľstvom.
Súčasnosť
Obec Štefanovce leží na východe Slovenska, 25 km na západ od okresného mesta Prešov. Geografická poloha obce je 49°02` s. z. š. a 20°58` v. z. d.. Štefanovce patria podľa územno-správneho členenia do Prešovského kraja a okresu Prešov. Kataster obce susedí na severe s katastrom obce Lipovce, na východe s Hermanovcami, na juhu hraničí s obcou Hendrichovce, Fričovce a západnú hranicu tvorí kataster obce Šindliar. Rozlohou (525ha) ako aj počtom obyvateľov (226) patrí obec Štefanovce medzi malé obce Slovenska.
Štefanovce ležia v nadmorskej výške 580m (stred obce) v geomorfologickom celku Šarišská vrchovina, v podcelku Širocká brázda. Šarišská vrchovina patrí v rámci Alpsko-himalájskej sústavy do podsústavy Vonkajšie Západné Karpaty a Pôdhôľno-magurskej oblasti. Šarišská vrchovina je flyšové pohorie budované vrstvami ílovcov, pieskovcov, zlepencov, slieňov a brekcií. Odlesnený chotár obce leží na mierne rozčlenenej hornatine, v doline Štefanovského potoka. Z hľadiska klimatických podmienok patrí obec do mierne teplej klimatickej oblasti s chladnou zimou. Počet letných dní (s max. 25°C a viac) je tu len menej ako 50. Priemerný úhrn zrážok sa pohybuje okolo 600mm ročne. Obcou preteká spomínaný Štefanovský potok, ktorý sa na území obce Hendrichovce zľava vlieva do Svinky. Patrí do povodia Hornádu. Z pôdnych typov hnedé lesné pôdy – kambizeme. Územie chotára bolo v minulosti značne odlesnené. Podľa fytogeografického členenia patrí kataster obce do obvodu západokarpatskej flóry a podobvodu východobeskydskej flóry. Z drevín sú zastúpené napr. buk, breza, osika, jedľa, smrek, borovica. Z hľadiska fauny (živočíšstva) patrí kataster obce do zóny živočíšstva listnatých lesov. Vyskytujú sa tu líška obyčajná, zajac poľný, srnec hôrny, jeleň, sojka obyčajná, bažant či rôzne druhy hlodavcov a hmyzu. Na území obce sa nenachádza žiadna významná chránená oblasť.
