Zámok vtedy zachvátili plamene a zničili takmer všetky strechy a veže.
Požiar na Bojnickom zámku bolo nešťastie, ktoré paradoxne odštartovalo novú etapu bojnického múzea. Pamätníci nikdy nezabudnú na smútok, ktorý počas požiaru v meste panoval. Ľudia utekali z práce, aby videli, čo s ich zámkom bude.
Hasilo ho dvadsaťjeden hasičských oddielov, pri zásahu sa ťažko zranili piati hasiči.
Zámok sa im podarilo zachrániť, no plamene úplne zničili jeho strešné časti. Po požiari bola škoda vyčíslená na milióny a jeho rekonštrukcia bola skôr víziou. Peniaze sa však našli a sa zámok opravil. Tým sa konečne z neho stalo múzeum tak ,ako si to v záveti prial jeho posledný šľachtický majiteľ gróf Pálfi a to 42rokov po jeho smrti.
O príčinách ničivého požiaru panuje množstvo legiend. Tie hovoria aj o úmyselnom založení, najpravdepodobnejšou je však verzia, že zámok horel nedopatrením.
V roku 1938 zámok kúpil Baťa. Mal tu kancelárske, projekčné priestory a ubytovňu. Múzeum sa nachádzalo v zimnej záhrade a strednom hrade .
V jeho miestnostiach sa nekúrilo dvadsať rokov, bolo preto potrebné odopchať komíny plné konárov, peria a trusu z kaviek. Robotníci to najskôr skúšali dvanásťmetrovou tyčou, neskôr použili horľavý petrolej. Snaha o prepálenie komína však dopadla zle. Robotníci sa dorozumievali cez komín, 9. mája 1950 sa ním ozvalo „horí".
Pri prepchávaní z komína vyletela iskra a dopadla priamo na strechu stredného hradu pokrytú dreveným šindľom. Stalo sa to ráno o 9.10 h. Plamene pohltili všetky tri zámocké veže, povaly a stropy najvyšších podlaží. Robotníci mali pri sebe jedno vedro vody, rozširovaniu požiaru nedokázali zabrániť. Pod kontrolu ho dostali až privolaní hasiči. Bojnickému zámku prišlo na pomoc dvadsaťjeden zborov nielen z regiónu, ale aj z Topoľčianskeho a Partizánskeho okresu, dokonca z Nitry.
Zámok stojí na skale nad mestom, požiar bolo preto vidieť široko-ďaleko. Informoval o ňom aj rozhlas a tak sa k nemu hrnuli davy ľudí. Pre Bojničanov bola vidina mesta bez zámku nepredstaviteľná. Už samotný fakt, že horel, otriasol regiónom.
Opravy
Pôvodne sa hovorilo o úmyselnom založení požiaru, vo väzbe dokonca skončilo niekoľko ľudí. Policajné vyšetrovanie však nakoniec úmysel nepotvrdilo, všetkých preto prepustili na slobodu.
Po požiari ostali z vrchnej časti zámku len murované časti. Ostatné ľahli popolom. Bolo päť rokov po vojne, zohnať peniaze na rekonštrukciu sa zdalo byť nemožné. Oheň spôsobil škodu vo výške vtedajších 15 miliónov korún, na opravu bolo potrebných šesť miliónov.
„V Bojniciach zasadla rada, ktorá zostavila memorandum. Ľudia žiadali rekonštrukciu a v zámku chceli mať múzeum. Ich požiadavky sa napokon stretli so súhlasom kraja, dokonca sa v štátnom rozpočte našli aj potrebné peniaze. Bojničania za to dodnes pripisujú zásluhy aj rodákovi a vtedajšiemu šéfovi krajského národného výboru Jozefovi Lietavcovi.
Rekonštrukcia začala prakticky hneď po uhasení posledných plameňov. Začiatkom septembra 1950 sa napokon splnila posledná vôľa grófa Pálfiho a v zámku vzniklo krajské múzeum. Prestavba trvala do konca septembra 1951, necelý mesiac predtým otvorili prvú expozíciu - oddelenie praveku.
Všetko zlé je na niečo dobré
Požiar sa tak stal začiatkom novej etapy v histórii zámku. Po tom, ako bol využívaný na rôzne účely, sa z neho konečne stalo múzeum. Keby nebolo požiaru, možno by sa tak dodnes nestalo.
Ničivé plamene však zamestnancov múzea poučili preto zaviedli bezpečnostné opatrenia.