Horáreň Modrová

Toto je prvá keška zo série a nachádza na odbočke medzi obcami Modrová  a Stará Lehota, kde je autobusová zastávka.
Je to asi 1.5 km za obcou Modrová, v údolí Modrovského potoka, kde začína rekreačná, chatová oblasť. Končí miestom so starými chatkami, kde bol kedysi pioniersky tábor.
 Idete turistickou trasou po zelenej značke, po asfaltke. Parkovať autom možete až pri keške IT #02 Pioniersky tábor, kde končí asfaltka. Odtiaľ pokračujete ďalej po lesnom turistickom chodníčku stále po zelenej značke až po #8 Gonove lazy, kde prejdeme na modrú. Od IT#11 Sedlo Kostolný vrch, po IT #13 Horáreň pod Kostolným vrchom pokračujeme súčasne po modrej i červenej turistickej značke. Pred budovami horárne odbočíme doľava, odlovíme trinástku a pokračujeme už iba po červenej turistickej značke až po IT#16 Ide sa do lesa. Tam naozaj vojdeme do lesa a po peknom širokom a pohodlnom chodníku pojdeme stále dolu miernym nenáročným zostupom, pri ktorom uchmatneš 11 kešiek . Takto pekne krásne prídeš až k IT#27 Drienova ,či až ITEČKA 28-ma (IT #1a1/2 ) kde sa ukončí celý náš IT okruh.
A je to!
 
 

  Obec Modrová sa spomína už v roku 1348, patrila panstvu Tematín. V katastrálnom území obce Modrová sa nachádza časť prírodnej rezervácie Kňaží vrch a časť územia európskeho významu Natura 2000 – Tematínske vrchy. Leží na západnom úpätí strednej časti Považského Inovca v údolí Modrovského potoka obkolesená najmä vápencovými vrchmi. Považ­ský Ino­vec je jad­rové poho­rie na západ­nom Slo­ven­sku. Patrí do Fatransko-​tatranskej oblasti. Pri jeho dĺžke 48 km a pre­men­li­vej šírke 15 až 25 km zaberá roz­lohu 600 km⊃2;. Naj­vyš­ším bodom čle­ni­tej vrcho­viny je vrch Ino­vec (1 042 m n.m.). Má zlo­žitú geolo­gickú stavbu. Stre­tá­vajú sa tu tep­lo­milné a hor­ské druhy rast­lín. Ľud­ské osíd­le­nie je tu dolo­žené od star­šej kamen­nej doby. Najmä v sever­nej časti je pomerne vysoký výskyt pra­me­ňov mine­rál­nej vody - takz­vané kyselky. V blíz­kosti je lyžiar­sky vlek, kde sa ešte nie tak dávno v lete konali lyžiar­ske pre­teky na tráve. Pome­no­va­nie “Ino­vec” súvisí s tým, že vrchol naj­vyš­šej hory sa často zaleskne podobne ako ino­vať. Archeologické výskumy blízkeho okolia, miestne a chotárne názvy zaraďujú  obec do obdobia najstaršieho osídlenia nášho územia. Môžeme usudzovať, že územie  obce bolo osídlené už v období Veľkomoravskej ríše (9. - 10. stor.).Rastlinstvo je prevažnej miere karpatské a sú v ňom zväčša zastúpené tie isté druhy, ktoré rastú na celom území Slovenska. Rastlinstvo v pohorí Považského Inovca má však aj svoje zvláštnosti, vyskytujúce sa aj v hraniciach Hôrky. Dve tretiny plochy obce pokrývajú lesy. Lesné bohatstvo je u nás ešte nedocenené, najmä význam lesných celkov z hľadiska ekologického. Lesy sú listnaté a prevláda v nich buk. V minulosti dominujúce duby už nie sú hlavným stromovým druhom, pretože sa ťažili nielen pre kvalitné drevo, ale aj kôru. V lesoch sa okrem buka a duba hojne vyskytujú aj javory, jasene a hraby. Nemožno zabudnúť ani na veľké množstvo rôznych húb, rastúcich v Modrovskej doline a na priľahlých svahoch. Najmä hojný výskyt našej najznámejšej jedlej huby - Hríba dubového - lepšie známeho pod menom dubák, priláka do našich lesov veľa hubárov aj z ďalekého okolia.
V noci z 23. na 24. janu­ára 1932 pos­tihlo obec lokálne zeme­tra­se­nie s epi­cen­trom medzi Mod­ro­vou a Sta­rou Leho­tou, kde asi v dĺžke jed­ného kilo­metra sa násled­kom zeme­tra­se­nia stra­til potok (Zdroj: Mod​rova​.eu​.sk). V roku 1991 bola neďa­leko obce, obja­vená Mod­rov­ská jas­kyňa, ktorá je naj­väč­šou v Považ­skom Inovci a nachá­dza sa nad obcou Mod­rová. Vchod sa nachá­dza na seve­ro­zá­pad­nom úbočí masívu Grnice (523 m). Jas­kyňa vznikla v lito­lo­gicky i farebne pes­trých tria­so­vých vápen­coch pôso­be­ním dnes už neexis­tu­jú­ceho vod­ného toku.

Žu & Hemisch - vyrobili túto mapu:

HINTbásnička: uz neplati. Az po dokončení búdky bude hintbasnicka vporiadku

---------------------------------------------------------------------------------------------

17.10.2021 sme urobili posledné kontroly a opravy celej série.

Ďakujeme všetkým, ktorí nám doteraz pomáhali s obnovou a nekritizovali, čo je veľmi jednoduché.

Ak nám budete aj naďalej pomáhať, budeme veľmi radi nielen my, ale iďalší kešeri, keďže nebudeme musieť kešky tentokrát  úplne rušiť, .... lebo naše zdravie pred sedemdesiatkou už neslúži ako by malo....

Vážime si to.

ĎAKUJEME

----------------------------------------------------------------------------------------------