Recyklácia je proces opätovného využitia predtým už použitých materiálov a produktov, (napr. recyklácia papiera, farebných a ostatných kovov, skla, plastov a pneumatík,...). Recyklácia zabraňuje mrhaniu zdrojov, redukuje spotrebu surových prírodných materiálov, redukuje množstvo uskladnených odpadov a redukuje spotrebu energie, čím prispieva k redukcii emisií skleníkových plynov oproti použitiu surových materiálov.
Papier tvorí asi 20 % odpadu. Recyklácia čiastočne zmierňuje škodlivé dopady výroby papiera. Z vytriedeného „odpadového“ papiera sa v papierňach vyrobí nový, vďaka čomu sa nemusí zoťať toľko stromov a zníži sa množstvo odpadu. Vytriedením okolo 100 ton starého papiera a jeho použitím na výrobu nového sa zachráni cca 1 hektár 100 ročného lesa, ušetrí sa často až 70 % energie. Podľa údajov severoamerickej organizácie pre ochranu životného prostredia Earth Care spotrebuje výroba 1 t papiera zo starého papiera v porovnaní s výrobou z celulózy (primárnej suroviny) len 1/2 vody, znižuje znečistenie ovzdušia o 74 – 75 %, znečistenie vody o 35 % a zachráni 17 stromov. Na Slovensku sa zatiaľ zbiera a recykluje len 34,6 % (v r. 1998), čo je oproti priemeru Európskej Únie málo (takmer o 50%) a žalostne málo oproti najlepším západoeurópskym krajinám, kde vyzbierajú a recyklujú až 70% použitého papiera.
Sklo tvorí asi 6 % vyhadzovaného odpadu v SR, čo predstavuje cca 100 000 ton (rok 2009), v SR sa recykluje cca 65 000 ton (rok 2009).
Plasty tvoria hmotnosťou menej než 8 % odpadu, no objemovo oveľa viac, čo je dôležité najmä na skládkach, kde je objem dôležitejší ako hmotnosť. Plasty sú vyrábané väčšinou z neobnoviteľnej ropy, ktorej zásoby sa odhadujú na 40 rokov. Len pri jej doprave uniká ročne do povrchových vôd 3,5 milióna ton. Biologický rozklad plastov v prírode, či na skládkach je dlhodobý, trvá niekoľko desiatok rokov. Pri spaľovaní niektorých druhov plastov unikajú do ovzdušia škodlivé látky. SR recykluje 16% plastov.
Kovy – tvoria takmer 5 % komunálneho odpadu. Sú recyklované vo väčšej miere, aj vďaka finančnej náročnosti výroby a obmedzenosti zdrojov. Ich výroba je energeticky veľmi náročná a ich ťažba značne poškodzuje prírodu. SR recykluje 34,6 %.
Textil v odpade tvorí 4 %, ale ten môže byť často užitočný aj iným spôsobom napr. v charite.
Nebezpečné odpady tvoria približne 1 % odpadu, neúmerne však ohrozujú kvalitu zdravia ľudí, sú to rôzne chemikálie a zlúčeniny, ktoré v určitej forme ohrozujú zdravie organizmov a kvalitu prostredia. V dnešnej dobe už ľudstvo vie recyklovať značnú časť nebezpečných odpadov ako sú akumulátory, žiarivky, výbojky a i.
Vyprodukovaný odpad sa triedi, čím sa napomáha k znovuvyužitiu materiálov. Tento spôsob zneškodňovania odpadov je jedným z najvýznamnejších ekonomických nástrojov zhodnocovania odpadov a priamo vplýva na znižovanie poplatkov za zneškodňovanie komunálneho odpadu. Napriek zvyšujúcemu sa množstvu vyprodukovaných najmä plastových odpadov, počet kontajnerov na separovaný zber na Slovensku stagnuje a problémom zostávajú aj regióny, ktoré dodnes nie sú do programu zapojené.
Na Komjatnej to tiež nebolo vždy tak, ako dnes a odpad sa neseparoval. Všetko sa hádzalo do smetných košov. Potom prišiel veľký boom s triedením a recykláciou... Ale lusknutím prsta to nešlo a všetko sa muselo starostlivo pripraviť. Na obecnom zastupiteľstve sa rozhodli najprv spraviť prieskum verejnej mienky, či by to v našej obci malo zmysel a či by to ľudia prijali. Prihlásilo sa desať dobrovoľníkov, ktorí mali chodiť z domu do domu a zisťovať, čo si o tom obyvatelia našej obce myslia. Každý z dobrovoľníkov dostal číslo a konkrétny úsek obce, ktorý mal absolvovať. Najmladší z dobrovoľníkov dostal číslo 2 a mal začať pri dnešnom zbernom dvore, ktorý však vtedy ešte neexistoval a tak mu to upresnili číslami domov. Začal pri čísle domu 239 a šiel hore cestou do každého domu a pýtal sa... Po asi štyroch hodinách sa konečne dostal do posledného domu s popisným číslom 178 a vravel si, že je konečne na konci. No v poslednom dome zareagovali na jeho otázky dotazom, že prečo sa rieši len recyklácia plastov, skla, papiera, kovov a nebezpečného odpadu. Prekvapený dobrovoľník sa zmohol len na otazku, že čo tým myslia...Domáci mu však povedali len toto:“ Veď sa choď pozrieť sám, čo máme na mysli. Za križovatkou sú ešte dva domy. Prejdeš popri nich až hore na vŕšok, kde uvidíš veľkú lipu a pod ňou kaplnku. Tam sa cestička rozdvojuje. Ty choď tou ľavou ponad záhrady a približne 70 metrov za kaplnkou uvidíš v jednej zo záhrad na ľavej strane niečo, na čo ste zabudli." Dobrovoľník prišiel na to miesto a skoro mu oči vypadli. Utekal na obecný úrad a už od dverí kričal:“ Pán starosta, pán starosta, na niečo sme zabudli...
Chcete zistiť aj vy, na čo na začiatku projektu zabudli? Vydajte sa v stopách najmladšieho z dobrovoľníkov a uvidíte to na vlastné oči aj vy.
Na úvodné súradnice vás privedie vaše GPS zariadenie. Tu môžete vaše GPS odložiť a nechať sa viesť listingom. Nachádza sa tu zberný dvor. Pri jeho vstupe je elektrická skriňa s nálepkou, kde sú dve varovania. Počet slov v zelenej nálepke = A, počet slov v prvom varovaní = B a počet slov v druhom varovaní = C. Neznámu ABC budete potrebovať na fináli.
Keška sa nachádza na súkromnom pozemku a majiteľ o nej vie. V keške sa nachádza aj pečiatka, ktorú si môžete odraziť do svojho zápisníka. Pri odchode bráničku za sebou zatvorte. Kešku prosím dajte do pôvodného stavu. Ďakujeme.
Objavené travelbugy a geocoiny prosím vymieňajte v pomere jedna k jednej.
