#2 :: Letterbox hybrid
PO STOPÁCH ZAMRAČENEJ
IN FOOTSTEPS OF ZAMRAČENÁ
V listingu druhej kešky série si povieme o histórii železníc v Prievidzi a na celej Hornej Nitre.
Začiatky
Železničná trať Prievidza - Nitrianske Pravno (kedysi Nemecké Pravno) bola budovaná v rokoch 1908 - 1909 ako pokračovanie železničnej trate Veľké Bielice - Prievidza. Výstavba trate bola ukončená dňa 30. októbra 1909. Výstavba miestnych železníc bola stanovená zákonom, ktorý ukladal povinnosť prispievať na ich výstavbu. Úlohou týchto miestnych tratí bolo najmä zaistiť zvoz záťaže pre hlavné trate a dôsledne zabezpečiť železničnú prepravu z celej oblasti. V minulosti boli často tieto miesta spojené aj úzkorozchodnými železnicami, hlavne na zvoz dreva, uhlia, štrkov, repy a pod. Možno sa zdá, že ide o málo významné trate, ale každá z nich má svoju unikátnu históriu.
V roku 1850 bola dokončená výstavba železnice medzi Bratislavou, Novými Zámkami a Vacovom. Takto nič nestálo v ceste, aby sa železnica dostala aj na Ponitrie. Dňa 15. decembra prešiel prvý parný vlak z Viedne do Budapešti. Bol ťahaný lokomotívou ARAD. Pre oblasť Ponitria bolo významné vybudovanie železničnej trate z Palárikova cez Ivanku pri Dunaji, Nitru, Topoľčany až po Veľké Bielice v roku 1884. Železnica na úseku Veľké Bielice - Prievidza, postavená Detrichom Péterom, bola dokončená v roku 1896.
Koncom 19. storočia sa začali ozývať podnikatelia, ktorí svoje produkty a výrobky z remeselníckych dielní a prvých tovární potrebovali prepraviť. Železnica do Prievidze síce nepatrila medzi hlavné železničné trate, pre región Hornej Nitry sa však stala nenahraditeľnou. Plánovanie rozširovania železničnej trate bolo obnovené v roku 1909, čo súviselo so spustením banskej činnosti v Handlovej.
O výstavbe železničnej trate v úseku Prievidza - Handlová sa toho vie len veľmi málo. Trať s dĺžkou 19,2 km prekonáva celkové prevýšenie 178 m, pričom sa vinie úbočím málo rozľahlého pohoria Žiar. Na trati nájdeme stanice Chrenovec, Jalovec, Ráztočno a Handlová. Pôvodne existovala medzi Prievidzou a Chrenovcom ešte jedna stanica, Malá Čausa, no dnes už je zrušená. Prevádzka na úseku Prievidza - Handlová najskôr začala parnými rušňami, ktoré neskôr vystriedali motorové rušne. V súčasnosti sú na tento úsek vypravované v osobnej doprave dvojvozňové kĺbové vláčiky - motoráčiky radu 813 - 913. V oblasti nákladnej dopravy dominujú rušne radu 751 prezývané Zamračená. Trať bola slávnostne otvorená dňa 15. februára 1913.
Vláčikom do doliny Turca
Ďalší úsek (Handlová - Horná Štubňa) naväzujúci na predošlý spomínaný je postavený v náročnom horskom teréne, na čo poukazujú aj štyri krátke a jeden dlhý tunel na tejto trase. Keď sa za Handlovou vláčik vyšplhá do badateľne veľkej výšky, definitívne opustí Handlovskú kotlinu a s piskotom vojde do Pstruhárskeho tunela (jeho dĺžka je 380 m), za ktorým už môžeme spozorovať prvé osídlia miestnej chatovej oblasti Remata. No nie je priestor pre polemizovanie, lebo vlak už vstupuje do druhého tunela s názvom Hájnický (103 m). Ku frekvencii tunelov sa pridáva i niekoľko menších viaduktov, ale to už v tme prechádzame Pekelským tunelom (304 m), na ktorého konci nás privíta stanička Remata, po ktorej zbadáme počas prechádzania po Pekelskom viadukte Horský hotel Remata postavený pod turisticky vyhľadávanou Bralovou skalou. A zasa sa objaví čiernota za oknami - sme v Bralskom tuneli (o dĺžke 1181 m). Tento tunel je najdlhším v širokom okolí. Prechádzanie ním trvá pekné tri minúty. Neďaleko sa nachádza trojmedzník Trenčianskeho, Banskobystrického a Žilinského kraja. Po krátkej zastávke v obci Sklené pri Handlovej nás ešte čaká prechod smrekovým lesom s mostom ponad rieku Turiec a našou odmenou je veľkolepý pohľad na panorámu južej časti Turčianskej kotliny. Cestu vlakom uzavrie malý zákrutový Štubniansky tunel a konečná stanica Horná Štubňa, kde sa dá prestúpiť na vlaky do Zvolena, Banskej Bystrice, Vrútok, Žiliny a Čiech...
Ide o úsek železnice, ktorý bol v medzivojnovom období stavebne aj technicky najnáročnejší zo všetkých vybudovaných na území stredného Slovenska. Budovaný bol ako súčasť tzv. stredoslovenskej transverzály. S výstavbou sa začalo v novembri r. 1927. Budovanie trate zabezpečilo prácu pre 4200 nezamestnaných ľudí. Prvý vlak bol na ňu vypravený 20. decembra 1931. Vybudovaním tohto chýbajúceho úseku železnice sa región Hornej Nitry spojil železnicou s Turcom a Zvolenom a preprava uhlia z Prievidze a Handlovej na sever a východ sa výrazne skrátila a zvýhodnila. Výškový rozdiel medzi stanicami Handlová a Horná Štubňa je 184 m. Najväčie stúpanie na trati dosahuje 16 promile (16 m na 1 km trate). Celková dĺžka jednokoľajky je 18,5 km.
Zdroje : turiec.sme.sk zeleznice.info nitrianskepravno.sk
Povesť o Dežovom poklade
Verte, a či neverte;
Jedného dňa, v šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia, teda v časoch rozkvetu Prievidze, jej plochy a počtu obyvateľov, cestovala skupinka železničiarov z Handlovej do Prievidze na malej opravárenskej lokomotíve. Za úlohu totiž dostali počas dennej zmeny skontrolovať funkčnosť všetkých návestidiel, semaforov, výhybiek, nahradiť staré, zle čitateľné železničné značky novými, osadiť nové kilometrovníky i cestné výstražné značky pri priecestich. Z Handlovskej stanice vyrazili skoro ráno, aby boli do večera s robotou hotoví. Chlapov bolo dobrý tucet, takže im práca išla rýchlo a od ruky. Kontrolujú, skúšajú, vymieňajú, osadzujú, potom sa prevezú o kúsok ďalej a znova skúšajú, vymieňajú, kontrolujú, a tak stále dookola...
Stalo sa však, že Dežo, jeden z gardy železničiarov, krátko pred poludním pri prechádzaní cez trať zakopol o malú navŕšeninu násypu pri koľajniciach a spadol na zem. To sa práve chystal vybaliť si obed a urobiť si krátkeho šlofíka. Pomaly sa pozviechal a keď už chcel isť ďalej, zrazu si na štrku pri jeho topánkach všimol ležať čosi zelené, čosi ligotajúce sa od poludňajšieho slnka. Zdvihne malé blyštiace sa čudo zo zeme, poobzerá si ho a vtom s úžasom zašepká : „Veď je to smaragd!“
Lenže čo urobiť s takým vzácnym kúskom smaragdu? Pochváliť sa ostatným? Veď by sa oň istotne pobili... "Nie," rozhodne sa Dežo, "oveľa lepšie bude, keď nič nevyjde najavo." Smaragd si preto schová do batohu a, akoby sa nič nebolo stalo, vyberie si krajec chleba so slaninou a zahryzne sa doň.
Hodiny ubiehajú a pomaly sa blíži koniec dennej zmeny. Aha, v diaľke už vidí milovanú rodnú Prievidzu, ožiarenú zapadajúcim jesenným slnkom! Len mu tak srdce podskočí od radosti! Už len pár kilometrov a môže ísť domov a povedať svojej manželke, deťom a vnúčatám o bohatej budúcnosti, ktorá ich čaká, a o tom zázračnom drahom kameni, ktorý im ju istotne zabezpečí...
Všetko to však má jeden háčik: Smaragd je veľmi ľahké stratiť a ešte ľahšie je sa prezradiť. Batoh je preplnený a z vrecka by mu drahokam trčal. Dežo sa preto po chvíli rozhodne, že smaragd skryje pri trati počas roboty. Ešte má trochu času na premyslenie plánu...
Po polhodine práce konečne nastala tá správna príležitosť na ukrytie drahokamu. Železničiari sa zastavili na 1,7 kilometri trate a každý dostal svoju úlohu. Boris s Lacom vymieňali najbližšie zhrdzavené značky s promile, Vlado dostal čistenie priestoru medzi koľajnicami od narastenej trávy, Ďuro mal osadiť novú bielu obdĺžnikovú železničnú značku na mieste pôvodnej zhrdzavenej, Dežo zasa dostal výmenu dvoch najbližších bielych kamenných kilometrovníkov. Ostatní chlapi sa pobrali asi o 300 - 400 metrov ďalej, aby tam spoločne vymenili a prečistili výhybky pri istej slepej odstavnej koľaji. Neskôr za nimi odišli všetci okrem Deža, ktorý sa tak na chvíľku zostal úplne bez dohľadu. Povedal si: "Teraz alebo nikdy!" a pustil sa do svojho plánu. Podarilo sa mu odbehnúť zopäť metrov po tráve a nebadane ukryť smaragd do priľahlej nízkej cestnej značky. Ale že si v tej rýchlosti nevšimol, čo za značku to je, aspoň si zapamätal, že značka mala obdĺžnikový tvar a biele pozadie. Všetko nakoniec vyšlo tak, ako malo, a tak si Dežo mohol vydýchnuť. Cez neďaleké priecestie práve fičala Zamračená s nákladnými vagónmi naloženými uhlím z bane.
Ešte jeden "podjazd", jedno menšie priecestie, jeden most nad riekou a ešte jedno väčšie priecestie. Popri tom niekoľko výhybiek a jedna strážna búdka. Dorazili na osobnú stanicu Prievidza, takže s prácou sú dnes hotoví.
Dežo sa v ten večer vracia domov šťastnejší než obvykle. Keď si žena všimne jeho svietiace oči, ihneď dedukuje, že sa mu muselo niečo dobré prihodiť. Veď ho predsa za tie roky už pozná... To sa vám ale začalo pútavé rozprávanie, priam ako z rozprávky!
No márne čaká zelený kamienok v skrýši na svojho objaviteľa. Starý skúsený železničiar Dežo sa tam odvtedy už nikdy nevrátil. Svoje tajomstvo si totiž so sebou odniesol do hrobu, nikomu okrem svojej ženy ho prezradiť nestihol a jeho žena veľmi rýchlo na všetko zabudla. Niet divu, veď už dlhú dobu trpela sklerózou!
PRIPOMIENKY K ODLOVU:
Pozor na zákaz zdržovania sa na koľajniciach. Keška sa nenachádza priamo pri koľajniciach ani nie je nutné cez koľaje peši prechádzať. Neuposlúchnutie výstrahy je na vlastné riziko pokuty.
Pri odlove si dávajte pozor na mudlov a po zapísaní sa vráťte kešku do pôvodnej polohy!
Nezabudnite si odpísať čísielko na obale krabičky a oraziť pečiatku do vášho kešerského denníka.
Veľa šťastia pri odlove praje
Native Cacher Team Lukavica
Aldyos & Tigeroman & Domi:D & Lukino018
Cache založená: 14. 11. 2015. Cache umiestnená: 17. 11. 2015. Cache odoslaná: 1. 12. 2015. Posledná zmena listingu: 27. 6. 2016.