Rolko a budicek Traditional Cache

Dnešný deň bol pre Rolka hneď zrána veľmi náročný. Zásadne sa vymykal jeho zaužívaným návykom. Z jeho každodennej rutiny ho vytrhla odveká adventná tradícia, na ktorú ani v tomto roku škriatkovia nezabudli. Každý jeden škriatok, ktorý mal obe nohy a aj ruky zdravé, ale nevadilo ak boli ľavé, musel sa postarať o nejaké zviera. Bolo jedno, či to bolo domáce, krotké, či divoké alebo voľne žijúce v prírode, nesmelo však byť jeho vlastné. Každý si to svoje zviera vytiahol z klobúka ešte v prvý deň adventu a mal až do Vianoc čas si svoj záväzok splniť.

Alica sa postarala o Garyho papagáje. Erwin o Harikovu ťavu, Hubert odniesol srnkám do krmelca trochu mrkvy a kukurice, Eugen vyvenčil Klausovu svorku psov, Gary vyprášil kožuchy Medžikovým zajacom, Klaus zaniesol diviakom za vrece plné zemiakov a repy a Flipy obšťastnil Erwinove operené dievčatá...

A keďže sa pomaličky schyľovalo ku koncu adventu, Rolko sa rozhodol, že je najvyšší čas splniť si tohtoročné adventné poslanie a dohodol sa s Rustym, že sa mu práve v dnešný deň postará o jeho bradaté kozy.

Rusty sa kdesi v dôveryhodných análoch dočítal, že je kozie mlieko zdravšie ako to od dievčat, ktoré robia „múúúúúú“ a tak si zaobstaral tri malé kozliatka, ktoré mu vyrástli v zdravé, ba priam výstavné kozy. A neskôr ešte dostal k narodeninám do daru pekného capka. Rolkovi sa už ušlo za tú dobu aj zopár litrov mlieka a tak bol aj celkom rád, že sa môže Rustymu za mlieko svojou pomocou odvďačiť.

Pre Rolka zvyknutého dlho ponocovať bolo práve najhoršie ranné vstávanie. O budíčku o 4:30 sa mu hádam nikdy nesnívalo. Väčšinou sa o takomto čase prevracia na druhý bok. Avšak ako správny škriatok odhodlane a s vypätím všetkých síl vstal. Horko-ťažko vytlačil svoje telíčko zpod periny, no jeho duch v nej ešte zostal. V polo námesačnom stave sa pracovne obliekol a vykročil z chalúpky do tmy tmúcej. Cestu ani nevnímal, len cítil ako mu chlad zalieza až pod kožu v tejto pre neho ešte hlbokej noci. Natiahol si čiapku viac cez uši, hlavu zaboril hlbšie medzi ramená a pridal do kroku.

Rusty už čakal na Rolka pri dverách kozína. Rolko opatrne pohladkal Hildu, Frídu a Grétu a nezabudol ani na Edka. Usadil sa na stoličku, vyhrnul si rukávy a pustil sa do dojenia. Keďže si v predchádzajúci večer pozrel na youtube inštruktážne video ako podojiť kozu, ušetril Rustymu námahu s vysvetľovaním.

Na prvýkrát mu dojenie šlo celkom dobre. Avšak vymačkať vemená trom kozám dalo Rolkovi celkom zabrať. Rolko dojil, dojil a dojil… Pri treťom 10 litrovom vedre si už prestal cítiť ruky. Ani napriek výdatnej námahe ho jeho ranná ospalosť neopustila. Neustále zívajúc a sotva držiac oči otvorené, že by ani špáradlá nestačili na podopretie Rolkových viečok, si nevšímal, či práve dojí Frídu alebo Grétu… Neuvedomujúc si, že už stihol podojiť všetky tri kozy, pritiahol si stoličku k ďalšiemu rohatému stvoreniu, keď v domnienke, že je to ďalšia koza v poradí, potiahol capa za….

Trápne sa cítiaci Rolko vyskočil vyplašene zo stoličky a zahundral: „Sakra! To ten ranný čas! Takýto skorý budíček nie je moja šálka kávy. 4:30 už nikdy viac!“. Rusty sa Rolkovi chichotal popod fúzy a vyprevadil ho z kozína aj s fľašou vlastnoručne nadojeného kozieho mlieka.