V tejto dobe sú noci najdlhšie a tma prichádza veľmi skoro a Rolko si ani neuvedomil, že dnes ani nestihol vystrčiť nos z jeho domčeka. Preto sa rozhodol urobiť si malú prechádzku na čerstvom vzduchu osadou aj takto po tme. Neďaleko chrámu stretne Strážcu ako úpenlivo hľadí do akejsi starej knihy.
-"Dobrý večer Strážca. Prečo si takto po tme vonku? Veď nič nevidíš v tej tme. Nie je ti lepšie čítať doma pri krbe alebo pri sviečkach?", začudovane sa pýta Rolko.
-"To nie je len taká obyčajná kniha! Túto kroniku som zdedil po svojich predkoch aby som našiel tajomstvo betlehemského svetla, prineseného zo svätej zeme pred stovkami rokov do Florencie. Ó áno ten stratený grál prinášajúci posvätné svetlo do temného veku 11.storočia. Legenda vraví, že na prelome 11. a 12. storočia turecké kmene Seldžukov okupovali najmä časti Malej Ázie, v ktorých sa narodil, žil a umrel Ježiš Kristus. Kresťanom tak znemožnili tieto posvätné miesta navštevovať. Každého kto sa pokúsil prejsť zabili. Preto zorganizovali rytieri na výzvu pápeža Urbana II. križiacku výpravu do Palestíny. Oslobodili v Betlehem, kde sa Ježiš narodil, a taktiež Jeruzalem, kde umrel. Križiaci, volali sa tak pre kríže namaľované na plášťoch, uskutočnili celkovo 8 výprav, no iba pri jednej z nich sa im podarilo dostať až do Jeruzalemu.
Jeden mladý križiak sa v tom čase zaprisahal, že keď sa vráti, donesie do svojho rodného mesta – Florencie – plamienok ohňa z betlehemskej baziliky. Máloktorí mu však vtedy verili, veď z križiackych výprav sa vrátil len málokto. V Palestíne na nich okrem mnohých bitiek a vojnových nebezpečenstiev striehli aj cudzie choroby. Po troch rokoch, tesne pred Vianocami roku 1099 dorazili otrhaní mládenci do Florencie, na ich čele stál jeden nesúci zapálenú sviecu s plameňom. Všetci prisahali, že plamienok je skutočne z Betlehemu a onen mládenec ho niesol v čase i nečase po púšti i mori, len aby splnil svoj sľub. Sviecu umiestnili v kostole, odkiaľ si potom svetlo odpaľovali ostatní obyvatelia. V stredoveku to bol prvý a posledný plameň z Kristovho rodiska.
Lampáš v ktorom svetlo rytieri priniesli sa stalo terčom chamtivosti. Verili v jeho moc, rovnakú akú má svätý grál a tak sa v tých časoch zviedla nejedna vojna oň. Biskup z Florencie tak dal tajne zavolať nás škriatkov, aby sme posvätný lampáš ukryli dokým sa ľudia nenapravia a nepochopia to pravé čaro lampáša. Trvalo veky a správny čas na jeho znovuvystavenie nenastal. Aby bol neustále v bezpečí, náš predok Vitruvius ho ukryl a záznam o tom zapísal do tejto kroniky. Je tu priložená aj mapa a popis ale vôbec nemôžem prísť na to, čo nám chcel Vitruvius odkázať a kde hľadať.
"Ukáž mi to Strážca, skúsim sa na to pozrieť", vzrušeným nadšením sa ponúkol Rolko a hneď začal čítať:
Aby si svetlo sväté našiel, prídi za dlhej noci k miestu kde odpočívajú kosti našich predkov a začni svoju púť. Budeš musieť tritisíckrát zmenšenú cestu odvážnych rytierov prejsť aby ti znamenia ukázali kde sa sväté svetlo nachádza. Choď presne v ich šlapajach a nájdeš čo hľadáš. Neskláňaj hlavu bo nezočíš znamenia, ktoré ti mocný Entovia a ich torzá našepkajú. Cestou postupne znamenia barana, leva, raka, rýb, býka a kozorožca objavíš. Presne v tomto poradí.
Svoju výpravu započni rovnakým smerom akým Mária s Jozefom zamierili keď na sčítanie ľudu do Betlehema sa pobrali. Ak túto trasu prekonáš a znamenia ti budú vydané zamier po to čo hľadáš na toto miesto:
A nezabudni, že to čo získaš je určené pre šírenie dobra, lásky a porozumenia medzi nami všetkými, preto len tvor čistého srdca je hoden držať ho a prijímať jeho posolstvo.
-"Trasu rytierov som si podľa pradávnej mapy tritisíckrát zmenšil na priesvitku tak ako pravila kronika a priložil som ju k našej mape osady ale nejako mi to stále nesedí a žiadne znamenia nenachádzam. Už tu blúdim hodný čas.", smutne prehlásil Vitruvius.
-"No veď ale Jozef s Máriou putovali predsa na juh a ty to máš tým pádom celé obrátene!" objaviteľsky prehlásil Rolko.
-"Hrom do piecky! Máš úplnú pravdu! Tu je ten pes zakopaný!"
Takže mapa má vyzerať takto! Poďme teda na to!:
Súčasnosť:
Betlehemské svetlo je plamienok zapaľovaný každoročne pred Vianocami v betlehemskej jaskyni, kde sa podľa tradície narodil Ježiš Kristus. Plameň betlehemského svetla roznášajú skauti do miest a obcí po celej Európe a tiež do niekoľkých amerických krajín. Väčšinou býva najskôr letecky dopravený do Viedne, odkiaľ sa ďalej šíri väčšinou po železnici. Betlehemské svetlo je projekt rakúskej verejnoprávnej televízie a vznikol ako podporná aktivita vianočnej zbierky, ktorú televízia organizovala pre postihnuté deti. Po páde železnej opony v roku 1989 sa táto tradícia rozšírila aj do okolitých krajín a postupne do ďalších krajín. Plameň betlehemského svetla odpaľujú z Betlehema rakúske deti. Po prvýkrát (1986) to bolo postihnuté dieťa odkázané na invalidný vozík. O rok neskôr to bol jeho kamarát, ktorý túto poctu získal ako vďaku za svoju dlhodobú obetavú pomoc postihnutému priateľovi. Medzi deťmi, ktoré v ďalších rokoch odpaľovali plameň betlehemského svetla bol napríklad aj malý utečenec z Kambodže, ktorý našiel v Rakúsku druhý domov. V roku 2000 neodpaľuje rakúske dieťa svetlo v Betleheme, ale preberie ho od izraelských detí na letisku v Tel Avive. O rok neskôr prinesú plameň betlehemského svetla izraelské deti až do Rakúska. Od roku 2003 sa obnoví tradícia odpaľovania plamienku priamo v Betlehema. Pre deti, ktorým sa táto pocta ujde sa vžije označenie Deti svetla pokoja.
Zdroj:
Poznámka autora: Žiadna kuleha ťa nečaká, všetky znamenia sú natočené k smeru z ktorého prichádzaš. Ak prejdeš viac ako 300m vzduchom od predchádzajúceho a nenašiel si žiadne znamenie tak si nejaké určite minul.