Majestátny vrchol Devínskej Kobyly (514 m n. m.) kraľuje sútoku Moravy a Dunaja. Na relatívne malej ploche ju príroda obdarila rozmanitosťou geologických javov, cennými paleontologickými a unikátnym floristickým a faunistickým bohatstvom. Je budovaná najmä žulami, kremencami, vápencami, dolomitmi, pieskovcami a pieskami. Uvedené horniny tvoria mocné komplexy v smere juhovýchod-severozápad. V skratke možno povedať, že sa na nej nachádzajú základné horninové jednotky takmer všetkých našich pohorí na Slovensku. Ich prítomnosť nám dokazujú najmä umelé odkryvy (kameňolomy).
Devínska Nová Ves, Devín a ich okolie patrí k najzaujímavejším a najvzácnejším lokalitám na Slovensku. Predstavuje vzácne prepojenie a harmóniu historických pamiatok a prírodných krás a sútoku riek Dunaj a Morava. Mimoriadna atmosféra Devína podnietila vznik medzinárodnej kultúrnej aktivity – Sympózia Devín. Ide o prepojenie prírodnej a kultúrnej zložky formou otvoreného geologického a kultúrneho (sochárskeho) múzea. V areáli sú vystavené základné horniny budujúce Devínsku Kobylu s popisnými tabuľkami ako aj dvoma informačnými panelmi o geologickom vývoji priľahlého územia. Druhá časť geologického múzea je venovaná sochárskym dielam domácich a zahraničných umelcov. V roku 1995 položili základný kameň sympózia a parku. Po zložitých prípravách sa podarilo múzeum v roku 2001 otvoriť. Žuly a granodiority zaberajú južnú a juhovýchodnú časť masívu. Skladajú sa z viacerých minerálov: kremeň, živec, tmavá sľuda (biotit) a svetlá sľuda (muskovit). Patria medzi vyvreté horniny mladoprvohorného veku (asi 340 mil. rokov). Po alpínskom vrásnení v druhohorách a treťohorách boli silne rozpukané. Na Devínskej Kobyle sa ťažia v tzv. Novom kameňolome, ktorý sa nachádza na Devínskej ceste. Vyťažená hornina sa prepravuje nákladnými autami alebo lodnou dopravou a využíva sa ako lomový kameň na hrádze, kamenné murivo a iné účely. Vápence zaberajú centrálnu, severnú a severovýchodnú časť masívu. Okrem druhohorných sivých vápencov, dolomitov a vápnitých brekcií sú tu aj organogénne vápence, v ktorých možno nájsť vzácne skameneliny. Na svahoch existovalo v minulosti viacero lomov na vápence. Jedným z nich je aj Waitov lom (v minulosti nazývaný Devínsky kameňolom). Začalo sa v ňom ťažiť v 19. storočí a prenajímali ho Pálffyovci. Kameň na nakladal na lode, ktoré sa plavili proti prúdu Moravy a slúžil najmä na reguláciu a spevňovanie riečnych brehov. Okrem ťažby tam pálili vápno, ktoré vyvážali do Rakúska a Talianska. Vápenka dostala meno podľa jedného zo zakladateľov Bratislavčana Mórica Mittelmana. Posledným majiteľom Mittelmanovej vápenky sa stal Jozef Wait, po ktorom bol aj lom neskôr pomenovaný. Najväčším kameňolom na území Devínskej Kobyly, v ktorom sa od roku 1891 do konca 70. rokov 20. storočia ťažil vápenec bola Štokeravská vápenka. V puklinách vyplnených hlinou a pieskom boli objavené unikátne zvyšky suchozemských stavovcov, napr. jeleňov, jaskynných medveďov, nosorožcov, chobotnatcov, prakoní a homoidných opíc. Patrila medzi Stockerauské akciové vápenky rovnako ako kameňolom Srdce. Kremence tvoria vrcholovú časť Devínskej Kobyly. Viažu sa na ne vývyšené formy reliéfu nazývané tvrdoše. V podstate ide o sladkovodné zlepence (veľké kremenné zrná) odolnejšie ako vápence. Pieskovce sú rovnako ako vápence usadené horniny. Zachovali v severozápadnej a severnej časti masívu, a práve v nich môžeme nájsť treťohorné skameneliny (ulitníky). Podrvením pieskovcov sa v oblasti Sandbergu naakumuloval vápnitý piesok. Táto oblasť bola už pred desaťročiami využívaná na ťažbu. Z Pieskovca sa prevážal nadzemnou lanovkou, ktorá viedla nad kotvisko na rieke Morava a nakladal sa do člnov.