Tretia keška zo série je venovaná oblasti priemyselnej zóny v Prievidzi a jej histórii. Pozývame vás na zaujímavú prechádzku touto lokalitou spojenú s riešením nenáročných úloh.
Späť do minulosti
V 18. storočí sa takmer polovica obyvateľov mesta zaoberala remeslami a obchodom, v Prievidzi už existovalo približne 40 cechov. V roku 1877 sa v okolí mesta začalo ťažiť hnedé uhlie. Nastupujúci rozvoj priemyslu však Prievidzu zatiaľ obchádzal. Väčšiemu rozvoju v meste totiž bránil nedostatok dopravných spojov, až do roku 1896 chýbalo mestu spojenie prostredníctvom železnice. Až na prelome 19. a 20. storočia prechádza postupne cechová výroba na priemyselnú bázu. Popri mlynoch sa zakladá súkennícke družstvo, továreň na spracovanie ovocia a liečivých bylín, pálenica, tehelňa a píly na spracovanie dreva. V roku 1899 bola v meste zriadená prvá tlačiareň. Podiel priemyslu v meste už dosahuje 32 %. V roku 1907 vznikla "Hornouhorská továreň na éterické oleje a pestovateľsko-spracovateľský závod liečivých bylín", neskôr pod názvom "Carpathia - chemický priemysel". Súčasťou továrne sa stala aj tehelňa, vybudovaná v roku 1912.
Po skončení 2. svetovej vojny v roku 1945 mesto postupne mení svoj charakter a stáva sa strediskom okolitého banského priemyslu a pridružených odvetví. Okrem intenzívneho využívania uhoľného ložiska a naň nadväzujúcich odvetví energetiky a chémie sa v meste rozvíjajú i odvetvia spracovateľského priemyslu (nábytkársky, obuvnícky, strojársky, elektrotechnický, polygrafický a potravinársky). Od 50. rokov 20. storočia sa neďaleko mesta buduje podľa sovietskych vzorov najväčší palivovo-energetický komplex Slovenska, založený na ťažbe a spaľovaní hnedého uhlia a lignitu. Existencia uhoľného baníctva a energetiky, ktoré boli v okrese Prievidza lokalizované na základe rozhodnutia z centrálnej úrovne, spôsobila výrazné znehodnotenie životného prostredia.
Začína sa násilný proces socialistickej industrializácie a urbanizácie. Prievidza, ktorej jadrom stáročí bolo námestie a priľahlá Dlhá ulica, sa postupne lúčovito rozrastá do troch smerov: na východ, západ a na juh. Východný a západný smer (zóny bývania a občianskej vybavenosti) od seba oddeľuje železničná trať. Južný smer (zóna priemyslu) je od ostatných oddelený riekou Handlovka. Juhovýchodne od intravilánu vlastného mesta sa rozvíjajú pôvodne samostatné sídla Veľká Lehôtka, Malá Lehôtka a Hradec, ktoré sa pričlenili k Prievidzi v 20. storočí, zachovali si vlastný ráz a majú najmä obytnú funkciu.
A tak vznikla Priemyselná zóna v Prievidzi. Poskytla priestor a umožnila prosperitu mnohým domácim i zahraničným podnikom. Pred pár rokmi boli uvedený do používania nový areál pre priemyselný park, nazývaný "Prievidza-Západ", situovaný v tesnej blízkosti športového letiska. Na rozdiel od starej a preplnenej Priemyselnej zóny poskytuje dostatok miesta pre budovanie nových podnikov.
STAGE 1 - Firma Nestlé
Tradícia závodu siaha do roku 1875, kedy rodina Heumanovcov založila v Prievidzi pálenicu. V roku 1909 došlo k premene pálenice a továrne na spracovanie liečivých bylín na akciové spoločnosti a rozvoj podnikania pokračoval. V roku 1930 bol prijatý názov "Carpathia, úč. spol. Prievidza". Závod mal už pred 2. svetovou vojnou viac ako 100 zamestnancov. V roku 1948 bol podnik znárodnený. Najvýznamnejším krokom pre budúcnosť závodu bolo zavedenie nového sortimentu, výroby dehydratovaných polievok. V lete 1992 bola podpísaná zmluva, ktorá rozhodla o ďalšom rozvoji závodu Carpathia Prievidza. Strategickým investorom sa stala najväčšia medzinárodná potravinárska spoločnosť pôvodom zo Švajčiarska – Nestlé SA. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky sa pod názvom Nestlé Food zaznamenal výrazný rast a získal si popredné miesto v slovenskom potravinárskom priemysle ako jeden z najvýznamnejších výrobcov a exportérov.
STAGE 2 - Dovoz a preprava železnicou
Vráťme sa späť do 18. stor. Nastupujúci rozvoj priemyslu Prievidzu obchádza kvôli chýbajúcemu dopravnému (železničnému) spojeniu. Vybudovanie železničnej trate bolo dôležité pre rozvoj vtedajších nových priemyselných podnikov. V dnešnej dobe už zväčša odstránené odbočky trate končiace na pozemkoch firiem v priemyselnej zóne umožňovali efektívne nakladanie a rýchly export práve vyprodukovaného tovaru. Žiaľ, v súčasnosti firmy investujú skôr do nákladných automobilov než vlakov, a tak sa dnes nemálo ciest topí v dyme a prachu, zatiaľ čo kilometre kedysi vyťažených železničných tratí a rôznych vlečiek zívajú prázdnotou a zarastajú burinou. Príkladom je dol na hraniciach Prievidzského a Partizánskeho okresu, kde sa, ako vám povedia tunajší obyvatelia, už desaťročia ťaží múčka. Vydolovaný štrk však už dávno nie je vyvážaný koľajovou vlečkou. Príďte ta a sami posúďte, či je príjemné pozerať sa na koľajnice zarastené trávou, ktoré už stihli zmiznúť i z máp, a to len kvôli ľudskej chamtivosti a ignorovaniu prírody.
ZADANIE:
STAGE 1 - Nájdite najbližšie okno na závode (na prízemí). Je rozdelené zelenými pruhmi a kovovými tyčami dohromady na AB sklených obdĺžničkov.
STAGE 2 - Všimnite si želeničnú značku s promile v tesnej blízkosti súradníc. Na jednej jej strane uvidíte číslo 147. Z druhej strany je uvedené trojciferné číslo CDE, pod ktorým je červeným písmom uvedené "53".
N 48° 45,DBC' E 18° 37,(D-2E)BA'
Pozor, krabička je dosť vysoko umiestnená. Napriek tomu, že sa jedná o trochu odľahlejšie miesto, buďte opatrní a nenápadní. Po zalogovaní sa vráťte krabičku do pôvodnej polohy !!!
Koniec hintu vám po zadaní správnych súradníc prezradí Geocheck.
Zdroje: glesk.blog.sme prievidza.sk zpc.prievidza tlacovespravy.sme