Čas (značka t z angl. time, lat. tempus) je v súčasnoti definovaný ako jedna z niekoľkých fundamentálnych kvantít (kvantít, ktoré nemožno definovať pomocou iných kvantít, pretože v súčasnosti nepoznáme nič fundamentálnejšie). Preto, podobne ako v prípade iných fundamentálnych kvantít (ako priestor a hmota), je čas definovaný meraním. V súčasnosti je štandardný časový interval (zvaný konvenčná sekunda alebo jednoducho sekunda) definovaný ako 9 192 631 770 oscilácií špecifikovaného prechodu v atóme Cs-133.
Čas ako fyzikálna veličina vyjadruje interval medzi dvoma udalosťami alebo dobu trvania deja.
Základná jednotka SI pre čas je sekunda. Ďalšie používané odvodené jednotky sú rok, mesiac, týždeň, deň, hodina h, minúta min, sekunda s, milisekunda ms.
Letný čas je označenie systémovej úpravy merania času, pri ktorej sa v letných mesiacoch roku nepoužíva čas daný príslušným časovým pásmom, ale používa sa čas, ktorý je o určitú dobu (obvykle o 1 hodinu) posunutý dopredu. Cieľom letného času je úspora elektrickej energie, ktorá by bola inak potrebná pre večerné osvetlenie. Dôvodom je, že väčšina ľudí je aktívnejších večer (po západe slnka) ako ráno (pred východom slnka)
Zimný čas je úprava merania času, pri ktorej sa v zimných mesiacoch roka používa čas posunutý späť oproti bežnému pásmovému času. Ako zimný čas sa však niekedy označuje aj štandardné pásmový čas (ako protiklad letného času).
Jar - jedno z ročných období v miernom teplotnom pásme nasledujúce po zime a predchádzajúce letu. Astronomická jar sa začína jarnou rovnodennosťou okolo 20.3. Koniec zimy znamená prebúdzanie prírody. Rodí sa nový život na lúkach, pri potokoch, v lese, na zemi.Prichádzajú aj nové povinnosti pre hospodárov. Po krátkych smutných dňoch, prichádzajú dlhšie a slnečnejšie. Jar je najkrajšia časť roka kedy sa zem prebúdza z dlhého zimného sna.S bielej jednofarebnej pokrývky sa vynára bielučká snežienka so zelenými lístkami. Fialky ležia učupené v tráve..Všetko sa zrazu prezlieka do iných šiat.
Leto - jedno z ročných období v miernom teplotnom pásme nasledujúce po jari a predchádzajúce jeseni. Astronomické leto sa začína 21. 6. Je to čas dovoleniek, teplé počasie. Leto je čas prázdnin a romantických dovoleniek. Leto je ročné obdobie, na ktoré sa asi najviac tešíme. Je to obdobie, ktoré asi najviac túžobne očakávame. Leto je obdobie oddychu a dovoleniek . Pre deti obdobie prázdnin a leňošenia. Toto obdobie láka ľudí k vode a do prírody. Leto má však i svoje sprievodné stránky, na ktoré treba pamätať. Je to čas veľkých horúčav a sucha.
Jeseň je jedno z ročných období v miernom teplotnom pásme nasledujúce po lete a predchádzajúce zime. Astronomická jeseň sa začína jesennou rovnodennosťou okolo 23.9. Jeseň je krásne, pokojné a zaujímavé ročné obdobie.I napriek tomu, že ju časť ľudí neobľubuje a nepovažuje za práve najkrajšie ročné obdobie. Jeseň má svoje neopakovateľné čaro a nenapodobiteľnú atmosféru. Slnka je menej a dni sú kratšie. Prichádzajú prvé chladné a mrazivé dni. Príroda sa mení. Dostáva nový, jesenný šat a žiari pestrými farbami.Hospodári zbierajú úrodu a pripravujú sa na zimu. Vtáky odlietajú do teplých krajín. Akoby nám príroda chcela svojimi nádhernými a pestrými farbami nechať zabudnúť na všetky chladné a mrazivé chvíle.
Zima - jedno z ročných období v miernom teplotnom pásme nasledujúce po jeseni a predchádzajúce jari. Má najkratšie dni a najnižšie priemerné teploty. Astronomická zima sa začína 21.12. Zem odpočíva a niektoré živočíchy sú v zimnom spánku. Na severnej pologuli pokrytá snehom. Spojený s Vianocami, Novým rokom a lyžovačkami. Niekedy nás zaskočí iným obrazom. Kolísaním teplôt, výkyvmi počasím a absenciou snehu. Typické pre zimné obdobie je, že tma trvá niekedy až dve tretiny dňaTak ako prebieha zima, dni sa začínajú postupne predlžovať. Pribúdajú postupne slnečné chvíle. Mrazivé počasie trvá ale niekedy až do jari.
Vianoce alebo vianočné sviatky (skrátene Sviatky) sú kresťanské sviatky narodenia Ježiša Krista, dnes aj všeobecne v rovnakom období slávené sviatky pokoja a mieru. Ako náboženská a kultúrna slávnosť sú slávené miliardami ľudí na celom svete. Predchádza ich prípravné obdobie (advent alebo Filipovka) a pokračujú vianočnou oktávou, resp. posviatkom alebo obdobím nazývaným vianočné obdobie. Dni od 24. do 26. decembra sú dni pracovného pokoja a ako rodinnú alebo spoločenskú udalosť ich slávi aj väčšina nekresťanov, ktorí ich niekedy označujú iba všeobecne "sviatky", ktorý nepoukazuje na ich kresťanský aspekt.
Vianoce patria (spolu s Veľkou nocou) k najvýznamnejším kresťanským sviatkom, 25. december je sviatok v skoro všetkých kresťanských cirkvách. S Vianocami sa viaže množstvo ľudových tradícií, piesní (kolied), výzdoby, jedál a iných zvykov.
Beta verzia.