Ako vznikol prestupný rok?
Rok 2016 je priestupným rokom. Priestupným rokom sa koriguje rozdiel, ktorý vzniká medzi skutočnou dĺžkou roka a trvá o niečo dlhšie ako 365 24-hodinových dní. K najkratšiemu mesiacu sa pridáva jeden deň - 29. február a priestupný rok tak má 366 dní.
Súčasný systém počítania rokov má korene v Rímskej ríši. Prvý systém údajne zaviedol v roku 750 pred Kristom zakladateľ Ríma Romulus.
Rok mal 304 dní rozdelených na desať mesiacov, naviazaných na cyklus Mesiaca. Rok sa začínal marcom a končil decembrom.
Romulom ustanovený spôsob počítania rokov vzhľadom na rozdiely medzi občianskym a astronomickým rokom veľmi rýchlo prestal vyhovovať. Cisár Numus Pompilius v siedmom storočí pred Kr. pripojil na koniec roka dva ďalšie mesiace január a február, pričom celkový počet dní bol 354. Keďže Rimania považovali párne čísla za nešťastné, pridali ešte deň, aby celkový počet dní 355. Chýbajúce dni roka sa dorátavali v prechodných obdobiach.
Zásadnú reformu kalendára urobil Gaius Julius Caesar v roku 45 pred Kr. Dĺžka roka bola stanovená na 365,25 dňa, pričom tri roky mali 365 dní a štvrtý priestupný 366 dní. Tento systém, zvaný Juliánsky kalendár, prežil bez zmien až do 16. storočia. Vzhľadom na nepresne určenú dĺžku roka, ktorý je v skutočnosti o 11 minút kratší ako 365,25 dňa, narástol rozdiel medzi občianskym a astronomickým rokom v tomto období na desať dní.
Súčasný kalendár navrhol Aloisius Lilius z Neapola a bol prijatý pápežom Gregorom XIII. v súlade z inštrukciami Tridentského koncilu (1545-1563) na opravu chýb Juliánskeho kalendára. Dôvodom, prečo cirkev radikálne zasiahla do zaužívaného počítania času, bolo chybné stanovovanie termínu Veľkej noci na základe Juliánskeho kalendára. Gregoriánsky kalendár bol vyhlásený pápežskou bulou vo februári 1582.
Rok v gregoriánskom kalendári je stanovený oveľa presnejšie - má približne 365,2425 dňa.
Podľa pápežskej buly chybu Juliánskeho kalendára vyrovnali tak, že po 4. októbri 1582 nasledoval 15. október. Tento spôsob akceptovalo Taliansko, Španielsko, Portugalsko a Poľsko. Ďalšie krajiny menili kalendáre postupne, a to až do prvej polovice 20. storočia, kedy spôsob rátania dní reformovali napríklad Rusko, Grécko, Rumunsko, Bulharsko, Juhoslávia a pobaltské krajiny.
V Uhorsku sa prechod uskutočnil v roku 1587, kedy po 21. októbri nasledoval 1. november. Gregoriánsky kalendár tiež zjednotil začiatok roka na 1. január.
Pozývam Vás na krátke stretnutie kešerov, samozrejme aj sympatizanti sú vítaní.
Oficiálne konanie eventu je 29.februára 2016 v čase od 18:00 do 18:30 hod. na horeuvedených súradniciach.
Ako s týmto časom naložíme a čo sa bude diať po evente záleží len na zúčastnených. Možností na posedenie je v našom meste neúrekom.
