Táto keška je venovaná pamiatke padlým vojakom z 2. svetovej vojny, ktorí oslobodzovali Liptovský Mikuláš.
Boje o Liptovský Mikuláš prebiehali od februára až do začiatku apríla. Nemci mali vybudovanú do hĺbky členenú obranu. Hlavným oporným bodom nemeckých fašistických vojsk bola kóta Nicovo. Pre Nemcov to bolo veľmi výhodné strategické miesto z ktorého ovládali všetky prístupové cesty do mesta Liptovský Mikuláš. O Liptovský Mikuláš prebiehali ťažké boje, mesto bolo niekoľko kráť oslobodené a opätovne obsadené nemeckými vojskami. Pán Ing. Holoubek, účastník týchto bojov hovoril, že hlavný podiel na týchto striedavých úspechoch mal miestny liehovar (dejiny o tom ale pomlčali)
Vlnitý terén pred kótou Nicovo z východnej strany umožňoval z nemeckej strany palebné pokrytie celého priestoru a ďalší postup 1. československého armádneho zboru a Červenej armády znamenal boj na odkrytom teréne a veľké straty. Preto bolo koncom marca rozhodnuté neútočiť priamo, ale kótu Nicovo obísť úpätím Nízkych a Západných Tatier. Bola to veľmi zložitá úloha. Záverečné boje a presuny vojsk prebiehali koncom marca a začiatkom apríla roku 1945 za zložitých poveternostných podmienok. Zem bola rozmočená, mäkká, boli ranné mrazíky, miestami ležal sneh. Po úpätí hôr neviedli žiadne cesty a tak preprava bojovej techniky a zásobovanie bolo veľmi komplikované. Keď pôjdete od Spojára smerom na Salaš (východným smerom) nájdete v okolí riečky Smriečanky teréne úpravy, ktoré boli v tejto dobe urobené.
V priestore kde je umiestnená keška sa nachádzalo miesto sústredenia 3. brigády 1. československého armádneho zboru a sovietskych vojsk. Bol to zároveň nástupný priestor pre boje o kótu Nicovo, ktoré boli vedené po hrebeni medzi obcami Žiar, Smrečany a Jalovec, Trstené, Bobrovec. Útok bol zahájený 30. apríla 1945. V tomto priestore prebehali ťažké boje. Rovnaké boje prebiehali aj na druhej strane Liptovskej kotliny v priestoroch obcí Liptovský Ján, Iĺanovo, Ploštín, Pavčina Lehota. V tomto priestore významne pomohli partizánske jednotky.
Na mieste kešky Spojár bolo miesto, kde sa vojaci pripravovali na boj. Stále obdivujem a mám v úcte hrdinstvo vojakov pri boji z blízka, ktorý prebiehal v priestore Nicovo, ich odhodlanie a bojové majstrovstvo. Uvedomme si, že nemali podporu ťažkých zbraní a postupovali po hrebeni bez možnosti úkrytov proti opevneným pozíciám nemeckých vojsk. Nezabudnite zastaviť svoje kroky pri pamätníku, kanóne a mínomete a tak si uctíte pamiatku týchto hrdinov.
Prečo názov kešky Spojár. Spojári mali a majú v bojoch významné miesto pretože zabezpečujú prenos informácií potrebných pre riadenie boja. Druhá okolnosť, ktorá ma viedla k voľbe názvu je meno hotela, ktorý v minulosti patril rezortu Pôšt a telekomunikácií (spojárom).
Text popisu vznikol na základe spomienok a rozprávania dnes už 90 ročného brigádneho generála Jána Iľanovského.
![]()
![]()
Brigádní generál Ján Iľanovský Vznik popisu kešky pri rozprave s pánom generálom