História výstavby
Železničná trať Poprad – Kežmarok bola uvedená do prevádzky v roku 1889. Prvý parný vlak na trati Poprad – Kežmarok prešiel 18. decembra 1889, v roku 1890 sa sprevádzkovala trať Kežmarok – Spišská Belá. Neskôr v roku 1893 bola trať predĺžená až do Podolínca, ktorá bola nadlho konečnou stanicou. A hoci sa už vtedy uvažovalo o jej predĺžení a prepojení, až v roku 1966 bola trať napojená cez Starú Ľubovňu do novopostavenej stanice Plaveč, čím došlo k napojeniu na trať smerom do Prešova a do Poľska.
Do železničnej stanice Podolínec prišiel prvý vlak 10.decembra 1893. Odvtedy sa na stanici veľa nezmenilo. Koľajisko je pôvodné s dvomi dopravnými koľajami a jednou manipulačnou. Do koľajiska zaúsťuje dnes ešte existujúce účelové koľajisko depa a zrušená vlečka Pilex. V depe sa nachádzala ručná točňa pre rušne a veľká prevádzková budova, v ktorej bola nocľaháreň pre vlakové čaty. Z nej už zostala žiaľ len veľká zarastená kopa sutiny za koľajami.
Staničná budova je ešte pôvodná. Prízemná stavba mala pekný drevený prístrešok (krytý perón), ale celá bola zničená požiarom počas II. svetovej vojny. Obnovená budova bola dlhý čas bez prístrešku. Až posledná rekonštrukcia koncom 80.-tych a začiatkom 90.-tych rokov jej dala estetický úder pod pás a súčasnú podobu výmenou okien a nevzhľadným železným prístreškom. Celá budova bola rozdelená na dve časti. Paradoxne v tej väčšej bol byt prednostu stanice. V menšej boli všetky prevádzkové miestnosti - dopravná kancelária, kancelária prednostu stanice, sklad batožín a spešnín, vestibul, čakáreň pre matky s deťmi a dokonca aj bufet! V službe bolo až päť zamestnancov – okrem prednostu stanice výpravca, výhybkár, komerčná pracovníčka a staničný robotník.
Keš sa nachádza na súradniciach.Pri odlove si dávajte pozor na vždyavšadeprítomných spoluobčanov.
Ku historickej stavbe majte úctu. Mám ku nej zvláštny vzťah - je totiž rovnako stará ako ja.