Pán Ježiš Kristus
Nevedno, ako Ježiš Kristus vyzeral. Na obrázku je
ikona Krista z chrámu
Hagia Sofia, 13. stor.Narodenie
8-
2 pred Kr.
BetlehemÚmrtie
29 –
36
JeruzalemOdkazyCommons
Ježiš Kristus
Ježiš Kristus alebo Ježiš Nazaretský (zriedkavejšie aj Isus Christos – v pravoslávnom a gréckokatolíckom prostredí; pôvod pozri nižšie kapitolu Meno), narodený približne medzi rokmi 8 pred Kr. – 2 pred Kr.[1], je ústrednou postavoukresťanstva. Ježiš verejne pôsobil asi od roku 28 ako pocestný kazateľ v oblasti dnešného Izraela a západného brehuJordánu. Hlásal skorý príchod Božieho kráľovstva a vyzýval k obráteniu a pokániu. Okolo roku 30 ho Rimania vJeruzaleme ukrižovali.
Kresťania považujú Ježiša za Židmi očakávaného Mesiáša, Spasiteľa ľudstva a Božieho Syna, moslimovia za jedného z najvýznamnejších prorokov.
Od dátumu Ježišovho narodenia, hoci pravdepodobne nepresne vypočítaného, je tradične odvodzovaný dnes používaný kresťanský letopočet.
MENO
Meno Ježiš pochádza z gréckeho mena Iésus (Ἰησοῦς) polatinčeného v stredovekých verziách Biblie. Iésús sa uvádza v gréckej Septuaginte ako prepis hebrejského mena Jehošua alebo skrátene Ješua (Jahve je spasenie, Spasiteľ, Záchranca). Jeho pôvodné meno bolo s istou pravdepodobnosťou aramejské, ale nezachovalo sa – no je dôvod veriť, že bolo hebrejské, ako je uvedené. Toto meno bolo v tej dobe v oblasti, kde Ježiš žil, veľmi rozšírené.Meno
Ježiš sa nazýva aj Ježiš Nazaretský alebo Ježiš z Nazaretu, podľa mesta Nazaret, kde prežil detstvo.
Kresťania ho nazývajú aj Ježiš Kristus (lat. Iesus Christus; hebr. ישוע, ישו Joszue; aram. ܝܫܘܥ, ܝܫܘ Jeszua = "JHWH";gréc. Ιησους Χριστος /jesus ĥristos/). Kristus však nie je meno, ale titul pochádzajúci z gréckeho christós (grécky: Χριστός), čo znamená Pomazaný. Toto slovo je pravdepodobne prekladom hebrejského Mesiáš (heb. מָׁשִיַח), čo doslovne znamená "pomazaný Jahvem" resp. "pomazaný Bohom".
Starí kresťania často Ježiša nevolali Christos, ale používali grécke Chrestos, čo znamená dobrý. Toto bolo zároveň bežné grécke meno, hlavne u spodných vrstiev a otrokov (kde sa kresťanstvo zozačiatku najviac šírilo). Túto formu mena spomínajú už najstarší zachovaní kresťanskí autori: Justín Mučeník (Apol., I, 4), Klement Alexandrijský (Strom., II, iv, 18),Tertullianus (Adv. Gentes, II), a Lactantius (Int. Div., IV, vii, 5)[1]. Najstarší zachovaný datovaný kresťanský nápis (318) taktiež obsahuje túto formu[2]. Dve najstaršie zachované biblie zo štvrtého storočia (Codex Vaticanus a Codex Sinaticus) nazývajú kresťanov "chrestianos" a "chreistianos". V niektorých jazykoch (vrátane slovenčiny, alebo francúžštiny) sa doteraz Kresťania nazývajú slovom s "e", nie slovom odvodeným od slova "Kristus".
Ježiš v Novom zákone
O Ježišovi Kristovi sa v Biblii hovorí zvlášť v 4 kánonických evanjeliách uvedených v Novom zákone. Biblia hovorí, že Ježiš bolžidovský učiteľ, ktorý kázal evanjelium, uzdravoval choroby a vyháňal démonov mocou Ducha Svätého (Mt 9,35[3]; Sk 10,38[4]). Uvádza sa tu, že Ježiš sa narodil z panny menom Mária a že bol nevinne odsúdený Pontským Pilátom na žiadosť židovskej veľrady. Evanjeliá ďalej uvádzajú, že Ježiš zomrel na kríži pri Jeruzaleme. Ďalej sa tu uvádza, že na tretí deň po svojej smrti vstal zmŕtvych. Po zmŕtvychvstaní sa ukázal apoštolom a iným ľuďom a na 40. deň vystúpil na nebesia. Podľa Biblie jeho smrť a vzkriesenie priniesli spasenie každému, kto v nehouverí.
Ježiš Kristus, El Greco,
1580
Evanjeliá pridávajú tieto tvrdenia:
- že je Mesiáš (Mt 1,1; 26,64[5]; Mk 1,1[6]; Lk 2,11[7]; Jn 1,41; 20,31
);
- že je Syn Boží (Mk 1,1[6]; Jn 20,31[9]);
- že jeho narodenie bolo z panny menom Mária (Mt 1,23[10]; Lk 1,34[11]);
- že bol označený ako „Kráľ židovský“ (Mt 27,11[12]; Mk 15,2[13])
- že prišiel špeciálne pre Izrael (Mt 15,24[14])
- že prišiel potvrdiť (naplniť) Mojžišov zákon a prorokov (Mt 5,17 – 18[15])
- a že po jeho smrti ukrižovaním vstal z mŕtvych (Mt 28,5 – 10[16]; Mk 16,9[17]; Lk 24,12 – 16[18]; Jn 20,10 – 17[19]), a potom vstúpil do neba (Mk 16,19[20]; Lk 24,51[21]).
Ježišovo pôsobenie zaznamenané v evanjeliách možno zhrnúť nasledujúcimi udalosťami:
Ježišov pôvod a detstvo
Narodenie Ježiša Krista – obdivovanie pastierov (Gerard van Honthorst, maľba zo
17. storočia)
Evanjeliá uvádzajú Ježišov rodokmeň siahajúci až k Adamovi.[22] Narodil sa v Betleheme panne menom Mária, ktorá ho počala zo Svätého Ducha. Za jeho pozemského otca bol považovaný Jozef, ktorý bol tesárom. Po Ježišovom narodení sa mu prišli pokloniť Mudrci z východu.[23] Kráľ Herodes sa po správe od nich rozhodol povraždiť všetky deti v Betleheme. Jozef po varovaní, ktoré dostal vo sne, zobral Máriu a Ježiša a utiekli na istý čas do Egypta. Po návrate z Egypta sa usadili v Nazarete. Ako dvanásťročný sa raz Ježiš počas sviatkov Márii a Jozefovi stratil. Našli ho až po troch dňoch v jeruzalemskom chráme.
Ikona Kristovho krstu zo 16. storočia
Účinkovanie v Galilei a v okolitých krajoch
Verejné vystúpenie Ježiša sa začalo Jánovým pokrstením Ježiša v Jordáne.[24] Pri krste zostúpil na Ježiša v podobe holubice Svätý Duch a z neba zaznel hlas hovoriaci "Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie". Po krste zaviedol Duch Ježiša do pustatiny, kde sa 40 dní postil a kde ho pokúšal diabol.[25]
Zázraky
Prvý zázrak vykonal na svadbe v Káne, kde premenil vodu na víno.[26] Neskôr v Káne uzdravil aj syna kráľovského úradníka.[27] Na začiatku svojho verejného pôsobenia povolal aj prvých učeníkov.[28] Vyvolil si predovšetkým dvanástich apoštolov.[29]
Počas svojho pôsobenia Ježiš vykonal aj zázrak rozmnoženia chlebov a rýb.[30]Druhýkrát tak urobil tiež.[31]
Uzdravenia
Ježiš vykonal aj mnoho uzdravení. Uzdravil napr. Petrovu svokru[32], malomocného[33], porazeného[34], človeka s vyschnutou rukou[35], hluchonemého[36], slepého v Betsaide[37], slepého od narodenia[38].
Učenie
Pri príležitosti reči na vrchu sú zaznamenané mnohé časti jeho učenia.[39] Patria medzi ne napr. blahoslavenstvá. Vyzýva ku konaniu dobrých skutkov. Ježiš vyhlasuje, že neprišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov ale ich naplniť. Podáva tu aj výklad prikázaní Zákona. Vyzýva nielen na lásku k blížnym ale aj k nepriateľom a k modlitbe za nich.
Svojich učeníkov učil ako sa majú modliť.[40] Naučil ich modlitbu Otče náš. Pri modlitbe a postení varuje pred pokryteckým správaním.
Kriesenie mŕtvych
Počas svojho účinkovania okrem uzdravení niekoľkokrát aj vzkriesil mŕtvych. Keď sa Ježiš priblížil k bráne mesta Naim práve vynášali mŕtveho mládenca. Ježišovi prišlo ľúto jeho matky, ktorá bola vdovou a mládenca vzkriesil.[41] Ďalší prípad bolo vzkriesenie Jairovej dcéry[42]. Lazára, brata Márie a Marty, vzkriesil keď už bol Lazár 4 dni v hrobe.[43]
Podobenstvá
Evanjeliá zaznamenávajú aj podobenstvá, ktoré povedal počas svojho účinkovania, napr. podobenstvo o rozsievačovi[44], o kúkoli[45], o Samaritánovi[46], o márnotratnom synovi[47].
Vyháňanie zlých duchov
V gerazskom kraji vyslobodil posadnutého.[48] V tom človekovi bolo mnoho zlých duchov, ktorých Ježiš poslal do čriedy svíň, ktorá sa tam pásla. Keď nečistí duchovia vošli do svíň celá črieda sa hnala dolu vrchom do mora. Obyvatelia kraja ho však začali prosiť aby odišiel z ich kraja. Vyslobodil aj ďalšieho posadnutého, ktorý bol nemý.[49]
Božstvo Ježiša
Ešte pred svojím utrpením vystúpil s Petrom, Jakubom a Jánom na vysoký vrch a tam sa pred nimi premenil.[50] Zjavili sa pritom aj Mojžiš a Eliáš a zhovárali sa s ním. Z jasného oblaku, ktorý ich zahalil zaznel hlas: "Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie; počúvajte ho".
Evanjeliá zaznamenávajú, že Ježiš je Boží Syn.[9]
Ešte pred svojím posledným príchodom do Jeruzalema Ježiš predpovedal svoju smrť.[51]
Ježišovo účinkovanie v Jeruzaleme a umučenie
Pred svojím utrpením vošiel na oslici a osliatku do Jeruzalema a zástupy mu volali: "Hosana, Synovi Dávidovmu".[52]
V Jeruzaleme povedal aj svoje podobenstvo o zlých vinohradníkoch.[53]
Jeho protivníci ho chceli podchytiť v reči ohľadom platenia dane cisárovi.[54] So saducejmi mal spor o vzkriesení.[55]
Vo svojej eschatologickej reči[56] Ježiš varoval učeníkov pred tým, že budú prenasledovaní. Spomína v nej aj znamenia, ktoré budú predchádzať príchod Syna človeka.
Oltár ukrižovania v Chráme Božieho hrobu v Jeruzaleme
Ježišovo umučenie[upraviť
Judáš Iškariotský, jeden z Dvanástich, sľúbil veľkňazom, že Ježiša zradí za čo mu oni sľúbili peniaze.[57] Pri veľkonočnej večeri Ježiš lámal chlieb, vzdával vďaky a hovoril "Toto je moje telo, ktoré sa dáva za vás. Toto robte na moju pamiatku".[58] Potom išli na Olivovú horu, kde ho židia zajali.[59]
Po zajatí priviedli Ježiša pred veľradu a zháňali svedectvo ako by ho mohli odsúdiť na smrť.[60]
Potom ho vzali pred Piláta, ktorý ho dal zbičovať a vydal na ukrižovanie.[61]
Vojaci ho potom korunovali tŕním a vyviedli na Golgotu na ukrižovanie.[62] Keď ho ukrižovali, spolu s ním ukrižovali aj dvoch zločincov. Keď Ježiš zomrel roztrhla sa chrámová opona, triasla sa zem a mnohé telá zosnulých svätých vstali zmŕtvych.[63]
Po Ježišovej smrti si Jozef z Arimatey vyžiadal od Piláta Ježišovo telo a pochoval ho do hrobu vytesaného do skaly.[64]
Nájdenie prázdneho hrobu a zjavenie sa vzkrieseného Ježiša
Keď prešla sobota po Ježišovom ukrižovaní, prišli k jeho hrobu Mária Magdaléna a iné ženy aby pomazali jeho mŕtve telo. Boli ustarostené o to, kto im odvalí kameň od vchodu do hrobu. Kameň však našli odvalený a vnútri sedel mladík, ktorý im povedal, že Ježiš vstal a nie je tam.[65] Ježiš sa pri hrobe zjavil Márii Magdaléne.[66]
Napokon sa vzniesol do neba.[67]
Historický pohľad na Ježiša
Dátum narodenia a úmrtia
Miesto, ktoré kresťania uctievajú ako miesto narodenia Ježiša Krista v Betleheme
Narodenie Ježiša sa kladie do obdobia od 6 pred Kr. do roku 6, v Betleheme. Úmrtie sa kladie do obdobia rokov 27 – 36 vJeruzaleme.
Nepoznáme presný dátum jeho narodenia, ani jeho smrti. Niekoľko časových údajov z evanjelií poskytuje ostatne oporné body pre približné zaradenie biblických udalostí do rámca starých dejín. K tomu sú dôležité nasledovné mimobiblické zaručené údaje v rokoch:
- Biblia neponúka práve mnoho oporných bodov pre výpočet narodenia. Evanjeliá Marka a Jána nehovoria o narodení nič, a evanjelium Matúša a evanjelium Lukáša podávajú navzájom rôzne príbehy o jeho narodení. Najdôležitejšie sú tri nasledovné miesta: Mt 2,11[68]; Lk 1,15; 2,1 a nasl.[69] Podľa toho pripadlo Ježišovo narodenie do doby kráľa Herodesa, teda pred rok 4 pred Kr. Tomu však odporuje zmienka o Quirniusovom sčítaní v Lk 2,2[70], ktoré bolo v roku 6 po Kr. Viac sa s istotou nedá povedať, pretože histórie detstva nie sú historickými prameňmi. Keď sa na ne nazeralo ešte historicky, myslelo sa, že dátum Ježišovho narodenia musí pripadnúť aspoň dva roky pred dátum Herodesovej smrti. Tak sa prišlo na rok 6/7 pred Kr. Lebo mudrci – tak sa argumentovalo – potrebovali istý čas do svojho príchodu do Jeruzalema. Rovnako pobyt Svätej rodiny v Egypte trval zaiste nejakú dobu. Zdá sa, že aj pozabíjanie všetkých chlapcov až do dvoch rokov hovorí za časový úsek dvoch rokov.
Ohľadne dátumu narodenia v ranom kresťanstve existovali rôzne tradície. Niektorí kresťania narodenie Ježiša neoslavovali a odmietali takéto oslavy ako pohanský zvyk[71]. Medzi tými čo oslavovali, najrozšírenejší bol dátum 6. januára, a neskôr sa do popredia dostal dátum 25. decembra (ale zďaleka neboli jediné[72]). Obidva však vychádzajú z povery že bohovia sa rodia (resp. sú počatí) a umierajú v rovnaký deň. V tomto prípade za "zrod Krista" považovalo počatie (oplodnenie Márie duchom svätým), a samotné narodenie teda pripadalo o 9 mesiacov neskôr. Pre dátum narodenia 6. január by počatie a smrť Krista takto vyšla na 6. apríl, ktorý bol tradičným začiatkom sviatku ukrižovania[73], a ktorý sedí na ukrižovanie počas sviatku Pesah v roku 30 po Kr.[74]. Pri dátume narodenia 25. decembra (zimný slnovrat) počatie a ukrižovanie pripadá na 25. marca (jarná rovnodennosť). Toto datovanie vychádza zo slnečnej symboliky (Ježiša Kresťania v tomto období často identifikovali so slnkom), ako hovorí najstarší dokument spomínajúci tento dátum, De Pascha Computus[75]. Najstaršia priama zmienka o 25. decembri ako dátume jeho narodenia pochádza až zo štvrtého storočia, za vlády prokresťanského cisára Konštantína[76], a ten istý dokument hovorí o 25. decembri aj ako o oslavách pohanského božstva "neporaziteľného slnka", Sol Invictus[77]. Dátum 25. december sa postupne rozširuje, najmä na západe Rímskej ríše. V oblastiach na východe Rímskej ríše, kde bola cisárova moc menšia, sa doteraz zachoval dátum 6. január.
Pramene
Všetky záznamy, kde sa spomína Ježiš alebo Ježišovi stúpenci, pochádzajú z obdobia až po jeho smrti. To sa týka aj Nového zákona.
Papyrus s textom Jn 7,52; 8,12 – 16
Biblické pramene
Významným podkladom pre tvrdenie o Ježišovej historickej existencii je samotná Biblia, ktorá je kresťanmi považovaná za autentický materiál z nasledovných dôvodov:
- počet zachovaných rukopisných kópií
- čas, ktorý uplynul od vzniku diela po najstaršiu zachovanú kópiu
Čím je čas kratší a počet rukopisných kópií vyšší, tým je dielo autentickejšie. Z nasledujúceho porovnania je na prvý pohľad jasné, že texty Novej zmluvy autentickosťou vysoko prevyšujú ktorýkoľvek zo starovekých dokumentov.
Autor/DokumentČas vzniku dielaNajstaršia uchovaná kópiaČasové rozpätiePočet kópií
Caesar100 – 44 pr. Kr900 po Kr.1000 rokov10
Platón (Tetralógia)427 – 347 pr. Kr900 po Kr.1200 rokov7
Thukydides460 – 369 pr. Kr900 po Kr.1300 rokov8
Sofokles496 – 406 pr. Kr1000 po Kr.1400 rokov100Catullus54 pr. Kr1550 po Kr.1600 rokov3
Euripides480 – 406 pr. Kr1100 po Kr.1500 rokov9
Aristoteles384 – 322 pr. Kr1100 po Kr1400 rokov5Nová zmluva40 – 100 po Kr.130 po Kr.
[78]30 rokov5000
[79]
Tzv. P52: – papyrus z roku okolo 90 – 160 po Kr.
Žiadny z uvedených dokumentov staroveku sa svojimi údajmi veľmi nepribližuje k údajom Novozmluvných textov. Historici nespochybňujú autentickosť uvedených starovekých textov, ale Biblie často áno, hoci zväčša z ideologických dôvodov. Na druhom mieste spoľahlivosti je Homérova “Ilias”, a to s iba 643 rukopisnými kópiami a s časovým rozpätím iba 500 rokov od napísania diela až do času, keď vznikla najstaršia dosiaľ zachovaná kópia.
Mimobiblické pramene
Okrem Biblie existuje niekoľko prameňov, ktoré spomínajú existenciu osoby Ježiša Krista. Žiaden z ich autorov však nebol jeho súčasníkom. Najdôležitejšie z nich sú texty židovského dejepisca Jozefa Flávia, ktorý vo svojich spisoch okrem iného tvrdí: V tomto čase tam bol Ježiš, múdry človek, ak je vôbec legitímne ho nazývať človekom.[80]. Existuje tiež názor, že táto pasáž bola do diela pridaná neskôr nejakým príliš horlivým kresťanským opisovačom, keďže pasáž je evidentne pro-kresťanská a Flávius bol žid.
Rímsky historik Tacitus okolo roku 115 v diele Annales, v súvislosti s Neronovou perzekúciou hovorí, ako kresťania, ktorých už bol „veľký zástup“ (ingens multitudo), si odvodili svoj názov z nejakého Krista, ktorý bol odsúdený za vlády Tibéria prokurátorom v Júdei, Pontiom Pilátom [81]. Hlavný spor sa vedie o to či Tacitus čerpal túto informáciu od Kresťanov (a teda nie je nezávislým zdrojom) alebo čerpal z Rímskych archívov. Tacitus je všeobecne známy ako veľmi dôsledný a skeptický historik, ale tu nesprávne uvádza, že Pilát bol prefekt a nie prokurátor.
Napokon, Suetonius, vo svojom opise Klaudia, hovorí o židoch, ktorí boli vyhnaní z Ríma kvôli tomu, že vytvorili rozruch podnietený nejakým Chrestom (impulsore Chresto), čo biblickí učenci považujú za chybu alebo preklep miesto Kristom. Popisovaná udalosť sa zvyčajne identifikuje s popisom dvoch židov vyhnaných z Ríma v Skutkoch Apoštolov 18.2[82].Chrestus bolo síce bežné Grécke meno, ale vieme že veľká časť kresťanov nazývala Ježiša týmto menom, nie slovom Kristus.
Názory na Ježiša Krista
Kristus na tróne, mozaika, šieste storočia kresťanstva
Kresťanstvo
Väčšina kresťanov verí, že Ježiš je božský a vo svojej podstate rovný Bohu Otcovi ako druhá osoba Trojice (Jn 1,1; 8,58; 10,30[83]).
"odmietol byť politickým vodcom, ale ponúkol oslobodenie od hriechu a jeho dôsledkov: neustanovuje pozemské izraelské kráľovstvo, ale kráľovstvo Božie. Ježiš je definitívnym Božím zdelením. Boh v ňom neoznamuje niečo, ale sám seba. Nielen tým, čo hovorí, ale celým svojim konaním, ba celou svojou osobnou históriou je Ježiš oznámením Boha. V ňom je Boh s nami. Ako Božie sebazdelenie bol Ježiš označený ako Slovo, ktoré sa stalo telom"[84]
Katolicizmus: "má byť poznaný a jeho poznaním majú byť všetci ľudia zachránení – to chce Boh[...]. Preto je nevyhnutné, aby Kristus bol hlásaný všetkým národom a všetkým ľuďom, aby tak zjavenie dospelo do všetkých končín sveta".[85]
Ostatné
Tri božie podstaty – Otec, Syn a Duch Svätý, sú podľa Arianizmu tri rozdielne bytosti. Ide o prvé ekumenické vyznanie (do zásahu cisára Konštantína). Arianisti popierali Božstvo Ježiša Krista.
Marción (cca 110 po Kr.) nedokázal nájsť spoločný jazyk pre pomstychtivého boha Starého zákona a mierumilovného boha Nového zákona. Odmietol spisy Starého zákona a učil, že Ježiš nebol Synom Boha Židov. Katolícka encyklopédia považuje stúpencov marcionizmu za "azda najnebezpečnejších nepriateľov, akých kresťanstvo kedy poznalo." Marcionizmus nespochybňoval svätú Trojicu alebo cirkev, ale prepojenie medzi rôznymi tvárami Boha, ktorý mal byť spoločný pre židov aj kresťanov.
V islame je Ježiš (nazývaný Isa) chápaný ako jeden z najvýznamnejších prorokov.
Manicheizmus hovorí, že "nebol nikdy skutočným človekom, vždy bol iba Bohom a zomrel v zdanlivom tele".[86]
Poznámky
- ^ Dátum narodenia historického Ježiša sa nezhoduje s tradičným dátumom Kristovho narodenia, podľa ktorého sa počíta kresťanský letopočet, ktorý navrhol v 6. storočí rímsky opát Dionysius Exiguus. Za základ letopočtu určil dátum Kristovho narodenia. Začína sa 25. marca 753 rímskeho letopočtu. V súčasnosti prevláda názor, že ak sa vychádza z Nového zákona, Ježiš Kristus sa musel narodiť najneskôr v roku 4 pred Kr., keďže vtedy zomrel Herodes Veľký. Z toho dôvodu je v súčasnosti narodenie Krista už len formálnym začiatkom nášho letopočtu.
Zmŕtvychvstanie Pána
Ruská ikona Zmŕtvychvstania Krista zo 16. storočia
Zmŕtvychvstanie Pána (alebo Veľkonočná nedeľa) je najväčšia slávnosť kresťanského cirkevného roka, v ktorej sa oslavuje Kristovo vzkriesenie a víťazstvo nad smrťou.
V rímskokatolíckej cirkvi Nedeľu Zmŕtvychvstania predchádza Veľkonočná vigília, bohoslužba noci, v ktorej bol Ježiš vzkriesený. Oslava Veľkej noci bezprostredne trvá po celú veľkonočnú oktávu, no veľkonočná doba ako taká sa končí až 50. dňom slávnosťou Zoslania Ducha Svätého (Turíce).
V gréckokatolíckej cirkvi sa nazýva Nedeľa Paschy alebo Nedeľa vzkriesenia a je najväčším sviatkom cirkevného roka. Oslava vzkriesenia Ježiša Krista (Pascha) sa predlžuje na celý týždeň, ktorý nesie označenie Svetlý týždeň. Obdobie Paschy trvá od Nedele vzkriesenia do stredy pred Nanebovstúpením
Pána, teda 40 dní. Z liturgického hľadiska predstavuje Nedeľa vzkriesenia začiatok evanjeliových i apoštolských čítaní (lekcionára) a aj začiatok cyklu oktoichu (osmohlasníka). V Nedeľu Paschy na liturgii sa začína čítať Jánovo evanjelium od začiatku („Na počiatku bolo Slovo...“) a aj Skutky svätých apoštolov od začiatku. Na večierni, ktorá sa slávi na Veľkú sobotu večer spolu s liturgiou sv. Bazila Veľkého, sa začína 1. hlas oktoicha.
Najdôležitejšou bohoslužbou nedele Paschy je utiereň vzkriesenia, ktorá sa slúži v nedeľu ešte pred východom slnka (na Slovensku a u východných
Svetlý týždeň
etlý týždeň je liturgické obdobie v gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi, ktoré trvá od Nedele Paschy (Nedele vzkriesenia) do Svetlej soboty. Tento týždeň má svoje špecifické bohoslužobné predpisy, všetky Svbohoslužby časoslova sa slúžia podobne ako v nedeľu Paschy. Všetky bohoslužby sa slúžia v úplných kňazských rúchach bielej farby, dokonca aj pohreb, ak pripadne na tento týždeň. Cárske dvere (kráľovské dvere) aj diakonské dvere ikonostasu sú celý týždeň otvorené, vypúšťa sa používanie Žaltára v časoslove. Počas všetkých bohoslužieb Svetlého týždňa by sa malo stáť (výnimkou môže byť kázeň). Mnohé časti v liturgii svätého Jána Zlatoústeho sa nahrádzajú spevom tropára Paschy Kristus slávne vstal zmŕtvych... Ak pripadne na Svetlý týždeň pohreb, mnohé spevy sa nahrádzajú paschálnymi (veľkonočnými) hymnami.
Všetky bohoslužby Svetlého týždňa (s výnimkou božskej liturgie) majú svoju osobitnú štruktúru, v ktorej dominujú radostné paschálne spevy, zatiaľ čo žaltár je redukovaný na minimum. Hodinky (časy), povečerie a polnočnica majú jednotnú štruktúru. Každý deň Svetlého týždňa je ako nedeľa, jednotlivé dni Svetlého týždňa sa postupne striedajú hlasy oktoicha, tak ako sa cez rok striedajú v nedele.
V Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku je celý týždeň voľnica (nepostí sa a môže sa jesť všetko), v niektorých východných cirkvách je voľnica dokonca až do stredy pred Nanebovstúpením Pána.
Slovanov) alebo o polnoci zo soboty na nedeľu (na Balkáne). Pred ňou sa niekde zvykne slúžiťpolnočnica, počas ktorej sa prenesie pláštenica zo stredu chrámu z katafalku (symbolického hrobu) na prestol (oltár), čo symbolizuje Kristovo vzkriesenie. Typickým obradom
Nedele Paschy je aj posvätenie paschálnych (veľkonočných) pokrmov, ktoré sa väčšinou koná vonku pred chrámom. Pred posvätením jedál alebo po ňom sa slávi liturgia svätého Jána Zlatoústeho. Hodinky (časy) majú svoju osobitnú štruktúru, v ktorej dominujú radostné paschálne spevy, zatiaľ čo žaltár je redukovaný na minimum. Takýmto spôsobom sa hodinky (a tiež povečerie a polnočnica) modlia celý Svetlý týždeň.