Kálnická oskoruška
Jarabina oskorušová alebo oskoruša (Sorbus domestica)
Jarabina oskorušová (Sorbus domestica) po domácky oskoruša pochádza z oblasti Stredozemného mora, ale vyskytuje sa aj v oblasti severnej Afriky a Malej Ázie. Jarabina je listnatý strom, s rozložitou korunou, dorastajúci do výšky 15 – 20 m, s kmeňom do priemeru až 1 m. Priemerne sa dožíva dvesto rokov.
Kvitne v máji až júni a kvety bielej alebo ružovkastej farby odkvitajú už po 14 dňoch.
Jarabina rodí malé malvice hruškovitého alebo jablkovitého tvaru, žlté s červeným vyfarbením na slnečnej strane. Pred konzumáciou a ďalším spracovaním sa nechávajú uležať (uhniličať). Z vyzretých plodov sa vyrábajú kompóty, marmelády, mušty, čaje, likéry a najmä vychýrená pálenka.
Oskoruškovicu nie je prakticky možné kúpiť. Hlavným dôvodom vysokej ceny je veľmi dobrá chuť, nesmierná vzácnosť stromu a ťažkosti s jeho rozmnožovaním. Vzácnosť oskoruše je ukrytá vo veku, v ktorom strom začína rodiť, čo býva zvyčajne 10 až 20 rokov. Ak uvažujete nad tým, že by ste si ju vysadili, či už kvôli jej kultúrnej a historickej hodnote, estetickému pôsobeniu, alebo netradičnému chutnému ovociu, myslite na to, že sa dorastá úctyhodných rozmerov, preto miesto na jej pestovanie vyberajte s rozvahou. Traduje sa, že oskorušu sadí otec, ale oberajú vnuci. Oskoruša je jednodomá drevina schopná samoopelenia. Aby semená mohli vyklíčiť, musí vo voľnej prírode prejsť zažívacím ústrojenstvom vtákov alebo cicavcov. Oskorušu je možné rozmnožovať aj umelo. Z týchto metód možno uviesť štepenie a odber koreňových, poprípade bylinných rezkov.
Výskyt
Vo voľnej krajine sa v súčasnosti na Slovensku vyskytuje len zriedka. V minulosti bola rozšírená najmä ako samostatne stojaci strom uprostred polí, pri združstevňovaní ich však bola väčšina vyrúbaná. V našich podmienkach sa oskoruša vyskytuje v dubovom a buko-dubovom vegetačnom stupni. Bežný výskyt je vo výškach od 160 do 500 m n. m.
Ako ovocná drevina sa pestuje už od staroveku. Na Slovensku rastie najmä na juhozápade a juhu krajiny. V Nemecku, Švajčiarsku, Rakúsku a v ďalších krajinách vynakladajú veľké úsilie na jej zachovanie a širšie využitie. Na Morave prežíva tento druh renesanciu a teší sa veľkej obľube.
Zaujímavosti o oskoruši
Spoľahlivo odoláva mrazom v oblastiach s priemernou najnižšou teplotou do mínus 23 stupňov Celzia. (bez ohľadu na nadmorskú výšku).
Drevo oskoruše je tvrdé a má vysokú pevnosť. V minulosti sa využívalo pri výrobe vinárskych lisov. Z tohto dôvodu môžete nájsť oskoruše vysadené vo vinohradoch.
Prvá známa písomná zmienka o nej pochádza už z antického obdobia od Teophrasta (371 - 285 pr n. l.), ktorý opisuje jej plody ako hruškovité s rozličnou chuťou. Už v dobe Rímskej ríše boli plody oskoruše vyhľadávaným ovocím.
Prístup ku keške
Doporučený parking je pri družstve. Odtiaľ oproti idúcou poľnou cestou popod chatky, okolo vinohradu, prechádzka ku oskoruške. Je to zhruba 2,5 kilometra. Cestou podľa ročného obdobia, môžete vidieť hlaváčik jarný alebo poniklec alpínsky.