|
Veverica stromová v Slovenskom raji
Veverica stromová v Slovenskom raji V minulosti veľmi hojný a jeden z našich najpopulárnejších hlodavcov má tendenciu trvalo znižovať svoju početnosť. Vyskytuje sa vo všetkých typoch lesných porastov a na väčších plochách stromovej zelene.
Život a potrava
Hlavnou zložkou jej potravy sú semená rastlín (najmä ihličnanov), lesné plody a huby. Príležitostne konzumuje aj hmyz, vtáčie vajcia a mláďatá. Rozmnožuje sa dvakrát do roka, vo februári - marci a v máji - júni. Po 35-40 dňoch rodí samica 3-5 mláďat, ktoré sa osamostatňujú v 8. týždni. Pri ohrození prenáša mláďatá do iného hniezda. Pohlavne dospievajú v prvom roku života a dožívajú sa 5-6 rokov. Veľkosť revíru jedinca je 10-50 ha, početnosť klesá v 7 ročných cykloch, vrchol nasleduje po úrode smrekového semena. Milovníci prírody jej zazlievajú, že okrem semien stromov a plodov, húb a hmyzu požiera príležitostne vajíčka a mláďatá vtákov. V jeseni zožerie len malú časí orechov a žaluďov, ktoré nazbiera. Väčšinu z nich poschováva do dutín stromov alebo zahrabe do pôdy. Dobrá pamäť a čuch jej pomôže väčšiu časť z nich v zime znovu nájsť. Schopnosť lúskať orechy je vrodená a cvičením sa zlepšuje. Veverica je známa tým, že nazbierané huby suší na stromoch. Často nachádzame aj popadané vretená smrekových šišiek. Šišku začína ohlodávať vždy zdola. Údajne podľa toho ako zanechané strapce na vretene smerujú, možno určiť či bola ľaváčka alebo praváčka! Patrí medzi denné živočíchy, ktoré sú najaktívnejšie v ranných hodinách a potom v podvečerných hodinách. Keď ju vidieť v pohybe, venuje sa zháňaniu potravy a hodovaniu. Je aktívna cez deň, nepriaznivé podmienky v zime jej aktivitu znižujú. Na zimu si pripravuje veľké zásoby potravy a zahrabáva ich do zeme, pretože nezimuje pravým zimným spánkom. Istú časť zimy síce prespí, často sa však budí a ujedá zo svojich zásob. Keď sa ukladá na spánok v hniezde, chvost uloží pod telo. Vďaka výbornému čuchu nájdu zásoby potravy. Robí si zásoby na zimu v dutinách stromov či v zemi. Je výborne prispôsobená životu na stromoch, dobre šplhá a skáče až 4 m ďaleko. Chvost používa ako kormidlo, keď skáče z konára na konár a zo stromu na strom. Obýva dutiny stromov, staré hniezda vtákov, alebo si z konárov robí hniezdo s priemerom 20-40 cm, niekedy aj s dvoma otvormi.
|