|
Medveď hnedý v Slovenskom raji
Slovenskom raji sa v súčastnosti nachádza cca 6-7 jedincov. Na Slovensku bol po prvej svetovej vojne takmer vyhubený, ostalo len okolo 20 jedincov. V roku 1932 sa začala jeho zákonná celoročná ochrana. Pretože sa do populácie medveďa od začiatkov jeho ochrany zámerne nezasahovalo, predpokladá sa, že jeho sociálna štruktúra zodpovedá prirodzenému stavu. Jeho pôvodný biotop rozvracajú zariadenia cestovného ruchu (Kláštorisko a Geravy), ktoré sú ohniskami sústredenej návštevnosti a východiskovými bodmi na priestorový rozptyl návštevníkov v širšom okolí týchto zaradení.
Biotop
Obýva súvislejšie ihličnaté a zmiešané lesy v nadmorskej výške 700-1500 m. Vyhľadáva tiché hlboké lesy, kde sú ťažko prístupné bralá, jaskyne, skalné trhliny, vývraty. Potrebuje blízkosť vody, rád vychádza na rúbaniská, kde je hojnosť lesných plodov. Otvor podzemnej nory s priemerom väčším ako 50 cm umiestnený často v skalách, v húštinách pod vývratmi alebo koreňmi stromov. Brloh vystiela machom, suchou trávou a lístím.
Život a lov
Samce žijú oddelene od samíc, schádzajú sa iba v čase párenia od mája do júla. V prírode sa dožíva 30-35 rokov a v zajatí až 50. Medveď sa vyhýba stretnutiu s človekom. K útoku obyčajne dochádza iba pri prekvapivom prekročení vzdialenosti, ktorú medveď považuje za bezpečnú na únik - často pri obrane mláďat. Hoci je v Európe všeobecne považovaný za veľmi vzácny druh, v niektorých častiach Slovenska musí byť jeho početnosť umelo regulovaná. Medveď je napriek systematickému zaradeniu typický všežravec. Naraz spotrebuje až 12 kg potravy, ktorou sú jahňady, púčiky, lyko ihličnatých stromov, neskôr žerie hmyz, mravce, med divých včiel, mäkkýše, drobné stavovce, vie chytať ryby, oberá maliny, jarabinu, drienky a ostatné lesné plody, spása kukuricu v mliečnej zrelosti a požiera i plody ovocných stromov, zdochliny. Pred zimným spánkom, teda asi v novembri je dobre vykŕmený a je asi o 30kg ťažší. Medvede hnedé sú aktívne vo dne i v noci. Tam, kde sú ohrozované alebo často vyrušované, presúvajú ťažisko svojej aktivity do nočných hodín. Napriek zdanlivej nemotornosti sa medveď pohybuje veľmi rýchlo, najmä pri útoku alebo úniku. Medvieďatá dobre šplhajú. Keďže sú ťažké, môžu liezť len po hlavnom kmeni a silných bočných vetvách, po slabších konároch už nie. Prechádzanie zo stromu na strom, tak ako je to obvyklé u pravých šplhavých šeliem, nie je u medveďov možné. Skoro na jar vychádzajú z úkrytov vychudnuté, s vyčerpanými tukovými zásobami, a konzumujú veľa "zelenej" stravy, aby dostali tráviace pochody do "prevádzky“. Keď medveď útočí, dokáže vyvinúť na krátku vzdialenosť veľkú rýchlosť. Za zvlášť útočné a nebezpečné sa považujú medvedice, keď majú mladé. Spí nepravým zimným spánkom, teda jeho teplota klesne len minimálne a za teplejších dní chodí na prechádzky. Medveď dokáže dobre a vytrvalo plávať. Za potravou sa túla aj do vzdialenosti 30 km. Najaktívnejší je večer a v noci, vtedy sa odváži prísť do blízkosti ľudských obydlí, v poslednom čase sa dostáva až k turistickým zariadeniam. Väčšinu roka žije samotársky, zimu prespáva v upravenom brlohu od napadnutia snehu do marca do apríla.
|