|
Vlk obyčajný v Slovenskom raji
Vlk je najväčšia európska psovitá šelma. So šeliem je najdôležitejší prirodzený regulátor početného stavu párnokopytníkov. Existencia vlčej svorky je vo veľkoplošnom území Slovenského raja opodstatnená. Podobne ako medveď bol na našom území začiatkom 20.storočia takmer vyhubený a vlčie svorky k nám prichádzali len „invázne“ vo veľmi tuhých zimách z Poľska a Ruska. Silný nárast vlčej populácie u nás nastal po II. sv. vojne, keď sa vlky usídlili nielen na východnom, ale aj na strednom Slovensku. Intenzívnym lovom vrátane trávenia strychnínom a lapanie do želiez sa však populácia zakrátko opäť natoľko zdecimovala, že sa mu od roku 1975 sa mu na Slovensku poskytla ochrana od 1.marca do 15.septembra, v Slovenskom raji je však celoročne chránený.
Biotop
Na Slovensku sa v súčasnosti odhaduje počet vlkov asi na 300-400 kusov, žijú v súvislých lesných komplexoch a horských spoločenstvách v zmiešaných a ihličnatých lesoch s výskytom bukov, jedle, ojedinele borovice a smrekov. Obľubujú lesy rovné ako aj lesy prelínané tmavými hlbokými zrázmi a dolinami s bohatým výskytom raticovej zvery.
Život a lov
Vlk sa dožíva 12 - 16 rokov a je spoločenské zviera. Okrem krátkeho obdobia ruje žije v rodinných svorkách s pevne sociálnou organizáciou a hierarchiou. V dôsledku spoločenského života vo svorkách sa u vlkov vyvinuli špecifické prejavy správania, ktoré slúžia najmä na vzájomnú komunikáciu. Najznámejším dorozumievacím prejavom je vytie a značkovanie teritoria močom a trusom. Teritorium vlkov je veľké, cez noc prejdú niekedy až 60 km. Rodičovský pár síce loví, kým sú vĺčatá malé, len v okruhu 10 - 15 km, pretože svorka vtedy vedie usadlý spôsob života, no v jeseni keď sú už vĺčaťa odrastené začína kočovať a svorka sa v nevegetačnom období môže potulovať v okruhu väčšom ako 100 km, kde loví dobre organizovanou nadhánkou. To trvá až do jarného obsadzovania brloha a okolia. V zime sa môžu vytvárať aj väčšie svorky spojením príbuzných rodín. Najčastejšie je vo svorke len rodičovský pár (pár alfa) a ich tohtoročné a vlaňajšie potomstvo, ktoré sa k svorke pripája až v jeseni keď sú už vĺčatá odrastené. Pri tejto svorke sa môže zdržiavať aj nejaká staršia „teta“ alebo „strýko“. V treťom kalendárnom roku života vlky opúšťajú svoju svorku a vyhľadávajú si nové teritória a sexuálnych partnerov čo neskôr vedie k vytvoreniu ďalšieho a páru a tým aj svorky. Hlavnou potravou vlka sú voľne žijúce kopytníky a to asi 90 %, u nás najmä jelene , diviaky a srny, prenasleduje aj líšky a rysy, príležitostne sa môže dostať do konfliktu s medveďom, najmä s mladým a neskúseným, ale nepohrdne ani rôznymi menšími stavovcami, hlodavcami. Priživí sa aj väčším hmyzom a lesnými plodmi. V niektorých oblastiach sú významnou zložkou potravy vlka aj zajace no často krát napáda aj hospodárske zvieratá, najmä ovce. Lov spočíva v tichom prikradnutí sa ku koristi a jej prenasledovaní kedy dokážu vyvinúť a udržať sa pohybovať rýchlosťou 40 km/h celých 30 km. Bežne však vlci vyvinú rýchlosť 55 km/h.
|