|
Biotop ježa bledého
Žije na celom našom území. Je typickým živočíchom okrajov listnatých lesov, ale nájde sa aj v nadmorských výškach nad 1 000 m. V nesúvislých lesoch môže sa vyskytovať 4-5 jedincov na rozlohe 100 ha. Jeho životným prostredím sú biotopy lesostepného charakteru, a to pôvodné aj kultúrne. Ohrozuje ho mechanizácia a chemizácia a pomerne veľa jedincov zahynie na cestách pod kolesami áut. Výskyt ježov je vo veľkej miere limitovaný prítomnosťou dážďoviek, tie sú aj príčinou veľkých strát v populáciách ježov vzniknutých na cestách. Dážďovky najmä po teplých dažďoch hojne vyliezajú na asfaltové cesty, kde ich ježe vyhľadávajú. Nepochybne lepším prínosom pre zvýšenie stavu ježov je ponechať opadané lístie a kôpky halúzok v záhrade a nepoužívať proti škodcom chemické postreky.
Život a potrava
Typický je preň zimný spánok trvajúci 4-6 mesiacov, pri ktorom sa mu zníži telesná teplota až na 2 °C. K zimnému spánku sa ukladá spravidla od novembra do marca, v chladnejších oblastiach už od konca septembra. Zásoby potravy si nerobí, žije z tukových zásob. Počas teplejšieho počasia sa občas prebúdza. Ježe sa pária v marci-apríli. Staršie samčeky vyhľadávajú samičky hneď zjari, mladé samčeky sa paria neskôr, niekedy až v júni. Súčasťou párenia sú aj asi 2 dni trvajúce svadobné hry, keď sa naháňajú, hravo útočia proti sebe. Gravidita trvá 32-36 dní a samičke sa v dobre vystlanom brlôžku uliahne raz, prípadne dva razy do roka 4-6, výnimočne 10 mláďat, ktorým sa po 2 týždňoch otvárajú oči. Biele pichliačiky im narastajú už v prvých hodinách a celkom dorastú za 8 týždňov. Samička ich dojčí 3-5 týždňov a potom ich ešte najmenej 3 týždne vodí. Samček sa na výchove mláďat nezúčastňuje. Mladé ježe pohlavne dospievajú na jeseň alebo až zjari. Príležitostne sú v septembri ďalšie vrhy, no mláďatá si už nevedia vytvoriť dostatočné tukové rezervy na zimu.
V potrave ježa prevláda živočíšna zložka - hmyz, červy, mäkkýše. Občas uloví žaby, plazy, mláďatá drobných stavovcov alebo na zemi hniezdiacich vtákov, či ich vajíčka. Len zriedkavo konzumuje dužinaté plody. Denne spotrebuje 150-200 g potravy. Prirodzenými nepriateľmi ježov sú výry, jazvece a líšky. Vzhľadom na malú únikovú schopnosť veľa ježov zahynie pod kolesami áut. V jeseni si hromadí suché lístie a obklopí ho suchými poplazmi černice.
Úkryt si stavia v plytkých, senom a machom vystlaných dierach, ukrytých v kroví, medzi koreňmi stromov, medzi kameňmi alebo v inej hustej vegetácii. Zvyčajne doň vedú dva vchody, z ktorých jeden zapcháva proti vetru. V tejto hŕbe zostáva v zimnom spánku až do apríla. Samotársky, súmračný a nočný živočích. Iba na miestach, kde ho nič nevyrušuje alebo v čase rozmnožovania v marci až máji sa združuje do párov sa s ním možno stretnúť aj cez deň. V ostatnom čase je aktívny za súmraku a v noci, behá veľmi rýchlo, vie dobre šplhať a plávať. Prekoná aj širšie toky. Má veľmi pohyblivý nos a výborný čuch i sluch, ktoré využíva aj pri hľadaní potravy. Pohybuje sa hlučne, dupoce, fučí, šuchoce, spolieha sa na možnosť obrany, ktorú mu poskytuje asi 16 000 pichliačov na chrbtovej časti tela. V nebezpečenstve sa zvinie pomocou zvláštneho svalu do klbka. Nemá skoro žiadnych nepriateľov. V prípade nebezpečenstva sa zroluje do pichľavej gule.
|