|
Ďateľ bielochrbtý v Slovenskom raji
Ďateľ bielochrbtý patrí medzi najvzácnejšie ďatle v Slovenskom raji. Na druh nepriaznivo vplýva intenzívne lesné obhospodarovanie lesov, pri ktorom je odstraňované odumierajúce a mŕtve drevo, ktoré je pre neho hlavným zdrojom potravy ale aj hniezdiskom.
Biotop
Je to stály vták, ktorý hniezdi v bukových, jedľovo-bukových a jedľovo-smrekových lesoch, miestami aj v dubových alebo iných porastoch od nížin po 1 300 m n. m. V zime sa spravidla stiahne do nižších polôh. Dáva prednosť starým lesom, kde je ponechané odumreté drevo. Hniezdenie začína zvyčajne v apríli až máji.
Život a potrava
Hniezdo býva v dutinách vo výške 3 - 10 m. Samica znáša obvykle 3 - 5 čistobielych lesklých vajec. Zahrievanie znášky oboma rodičmi trvá 14 - 16 dní. Potravu tohto druhu tvorí hlavne podkôrny hmyz - dospelé jedince a larvy chrobákov, mravce a húsenice. Zimné rozšírenie sa značne prekrýva s hniezdnym, no jedince sa zvyknú do určitej vzdialenosti v mimohniezdnom období túlať. Je to veľmi plachý a opatrný vták, ktorého vyruší každý šramot. Človek sa k nemu priblíži len veľmi ťažko. Šplhá po kmeňoch a prezrádza sa bubnovaním i rôznymi volaniami. Svojim akustickým prejavom je to nápadný vták. Za priaznivých poveternostných podmienok ho možno zaznamenať aj do vzdialenosti vyše kilometra.
Vo februári, kedy začína s pytačkami, týmito prejavmi privoláva svoju partnerku. Je to vlastne náhrada spevu. Tieto signály slúžia na označenie teritória, ale tiež na získanie kontaktu a na upevnenie partnerstva. V lese si ďatle vyhľadávajú stromy so suchými konármi alebo s pahýľmi konárov, ktoré dobre rezonujú. Navzájom sa prenasledujú, volajú na seba a bubnujú. Samičky však bubnujú zriedkavejšie a spravidla pomalšie, kratšie i tichšie. Na rozdiel od samíc, samci uprednostňujú na bubnovanie jeden hlavný strom, ktorý môže byť vzdialený od hniezdneho alebo ich hlavného spacieho stromu aj vyše kilometra. Po bubnovaní nasleduje vzájomné kývanie hlavou proti sebe. Ak sa stretnú dva samčeky, začnú agresívne krúžiť hlavou a výhražné vyrážať zobákom proti sebe.
Obyčajne má samček územie vopred obsadené. Skôr ho teda môžeme začuť ako vidieť. Let má vlnovitý iba tesne pred pristátím, inak letí priamočiaro. Ešte skôr natrafíme na typické stopy, ktoré zanecháva po hľadaní potravy. Sú to vydlabané otvory v kmeňoch stromov, často niekoľkých pod sebou a v jednej priamke, čo je neklamným znakom, že nejde o hniezdnu dutinu. Hniezdnu dutinu nie je ťažké objaviť. Mláďatá hlasno kričia, hlásia sa o potravu pri vletovom otvore.
|