Dejiny

  V období od vypuknutia SNP 29. augusta 1944 malo slovenské obyvateľstvo možnosť pocítiť hrôzy druhej svetovej vojny na vlastnej koži, pričom tieto neobišli ani Bukovú. V okolí Bukovej pôsobilo niekoľko partizánskych skupín. Predovšetkým treba spomenúť partizánsku skupinu pod vedením brezovského rodáka Jána Reptu. Z najväčších ich akcií možno spomenúť útoky proti železničnej trati Smolenice-Kúty. Následné nemecké represie sa dotkli aj obyvateľov Bukovej.

Kríž na pamiatku skončenia II. sv. vojny. 2015.

  Po porážke povstania bolo niekoľko Bukovčanov vyvezených na práce do Nemecka, alebo do koncentračných táborov. Buková sa našťastie nestala obeťou brutálnej represívnej akcie ani jednej bojujúcej strany, ako sa v tom období stalo niekoľkým slovenským dedinám. Na prelome marca a apríla 1945 obyvateľstvo Bukovej utieklo do hôr, alebo sa poschovávalo do podzemných úkrytov, kde čakalo na prechod frontu. Buková bola oslobodená 4. apríla 1945 v rámci operácie sovietskej armády, počas ktorej bola oslobodená aj Trnava a Bratislava. Boje v okolí obce boli ťažké a vyžiadali si niekoľko desiatok padlých na oboch stranách. Najintenzívnejšie boje sa odohrali na bukovských kopaniciach.

Kríž na pamiatku skončenia II. sv. vojny. 2019.

  Na strane civilného obyvateľstva si prechod frontu vyžiadal tri obete. Dve z nich, z toho jedno dieťa, zahynuli na následky zranení po tom, čo sa nešťastne zaplietli do prestrelky medzi bojujúcimi stranami. Miestny kňaz sa stal obeťou sovietskych vojakov. V bojoch pri Bukovej padlo 6 dôstojníkov a 32 radových vojakov Červenej armády, čo je najvyšší počet z obcí Trnavského okresu. Bukovú oslobodili jednotky Červenej armády zložené z kozákov. Jediná oficiálna spomienka je kovový kríž, na pamiatku skonč. II. svetovej vojny (pôvodne drevený).