Kamenne more Bralce EarthCache

Bralce (miestny názov Kečka) ako prírodná rezervácia bola vyhlásená v r.1965 na výmere 13,52 ha. Územie predstavuje fytogeograficky i zoograficky významnú lokalitu s výskytom vzácnej Waldstejnie Trojlistej a ďalších pozoruhodných druhov rastlín i živočíchov v spoločenstvách reliktného charakteru, na kyslom vulkanickom podklade. Vedie cez ňu jednosmerný okružný turistický chodník, ktorý kľukato prechádza hranicou rezervácie a kopíruje aj bývalé limnokvarcitové lomy. Večný ľad v kavernách ryolitových brál a delúvií udržiava reliktnú tundrovitú vegetáciu, ktorej výskyt je zemepisne najjužnejší a výškovo najnižší na Slovensku. Chodník prechádza aj okolo niekoľkých chránených jaskýň (verejnosti neprístupné) a zároveň križuje aj kamenné more.

Kamenné more je rozsiahla plocha balvanitej sutiny (chaotická kumulácia) na úpätí horských chrbátov a na svahoch. Väčšinou je výsledkom rozpadu skalných odkryvov, postupného hromadenia a gravitačného premiestňovania úlomkov hornín na svahoch. Kamenné moria môžu mať podobu súvislých plôch pokrytých kameňmi či väčšími balvanmi až blokmi, pretiahnutých kamenných prúdov a riek sute.
Vznik kamenných morí závisí hlavne na druhu horniny, sklonu svahu a geologických podmienkach (priebeh puklín a bridlicových vrstiev, zpôsob odlučnosti a podobne). Kamenné moria vznikali spravidla mrazovým zvetráváním (tzv. gelivácia) skalných odkryvov v periglaciálnom podnebí starších štvrtohôr (podnebie pred kontinentálnym ľadovcom), avšak pomalšie sa vytvárajú aj v súčasnej dobe. Úlomky uvoľnené mrazovým zvetráváním sa vyznačujú ostrými hranami. V menšej miere sa podpovrchovým chemickým zvetráváním podporeným vakovitých, bochníkovitým až guľovitým rozpadom horniny a následným odnosom jemných zvetranín utvárajú kamenné moria v podobe zoskupenia dokonale oblých balvanov často premiestnených solifukciou („zemotokom“) desiatky až stovky metrov ďaleko od miesta vzniku. Hybnou silou ktorá urýchli rozpad môže byť aj seizmický otras- zemetrasenie.

Charakteristickým znakom kamenného mora je to, že na ňom nerastú krovité alebo stromové porasty. Z jednoduchého dôvodu – vrstva balvanov je taká hrubá, že na nej neudrží po stáročia žiadna hlina a rastliny v nehostinnom prostredí nemajú kde zakoreniť.

Kamenné more autochtonné
Vyskytujú sa prevažne na mieste svojho vzniku alebo v jeho bezprostrednej blízkosti a dosahujú hrúbku až desiatok metrov. Za autochtonné sa považuje napríklad andezitové kamenné more (CHPV) pri Malej Lehotke v Pohronskom Inovci, vzniknuté rozpadom lávového prúdu.

Kamenné more alochtonné
Kamene sú premiestnené soliflukciou – pôdotokom, „plávaním“ v hlinenom materiály a často prerastené vegetaciou. Práve tieto polia pokladajú niektorí autori za tzv. „pravé kamenné more“, kde sú od seba jednotlivé kamene vzdialené a pokrývajú povrch aspoň z 50%. Ich hrúbka na rozdiel od autochtonných bývá veľmi malá, niekoľko desiatok centimetrov až meter. Nachádzame ich skôr na úpätí miernych svahov.

Ak chcete zalogovať túto keš, je potrebné zodpovedať nasledujúce otázky a odpovede poslať e-mailom cez profil, alebo cez GC Messages:
1. Pozorovaním zistite, o aký typ kamenného mora ide ?
2. Čo sú to Limnokvarcity ?
3. Aký typ hrany majú skaly v kammenom mori ?
4. Aký tvar má turistická značka na strome ? (súradnice earthcache)

Logy bez zaslania správnych odpovedí do týždňa od zalogovania budú zmazané.

To claim this cache you need answer these questions and send me e-mail (link in my profile) or GC Messages:
1. What type of stone sea, we can see here ?
2. What is Limnokvarcit ?
3. What kind of edge has rocks in stone sea ?
4. What kind of tourist sign is on the tree ? (waypoint earthcache)

Any "found it" logs posted without the correct answers emailed to me will be deleted.