Bohu dušu a mne peniaze! Asi takto vyzýval kupcov a pocestných, ktorí prechádzali cestou cez Trhovičnú lúku v horskom sedle Gajdy až k Rotunde sv. Juraja a na Marhát, obávaný zbojník „Šaranec“. Vraj niekde v tých miestach zakopal poklad.
Dodnes lesy nad Výtokmi v Moravanoch nad Váhom, ale aj okolie najvyššieho vrchu Marhát (758 m.n.m) či Rotundy svätého Juraja nad Nitrianskou Blatnicou prehľadávajú vykrádači archeologických nálezísk. Zbojník, ktorý pochádzal zo známej zbojníckej rodiny Szerencz z Oslian, totiž svoje obete prepadával na stredovekej frekventovanej cestnej komunikácii spájajúcej Ponitrie s Považím. Naši predkovia sa cez horský priechod dostali až na Kostolec v Ducovom, a keď zišli k rieke Váh a našli brod, mohli pokračovať s batôžkom na pleci či koňmo až na Moravu.
Boli to časy, keď svahy Marhátu a Krahulčích vrchov obývali skupiny osadníkov. Podľa archeológov v dávnom novoveku ich tam bolo ako maku. Aby bolo obchodovanie na Trhovičnej lúke bezpečné, na neďalekom vŕšku, ktorý dodnes nesie meno Čihadlo, držali ľudia stráž. Názov vrchu je totiž odvodený od slova číhať - strážiť. Naši predkovia boli múdri. Strážny bod si stanovili pod najvyšším vrchom v okolí. Odtiaľ sa mohli dostať na pobožnosť k rotunde po Šarancovom chodníku. Ten totiž tvorí spojnicu medzi Trhovičnou lúkou a lúkou Púst pri Jurkovi.
Nachádzajú sa tu zmiešané prevažne dubovo-bukové lesy s bohatou faunou i flórou.