Earthcache Vás privedie do najväčšieho chráneného územia v Slovenskom raji, ktoré má rozlohu takmer 10 km2. Prírodnú rezerváciu tvoria roklina Kyseľ spolu s Vyšným a Malým Kyseľom, so Sokolou dolinou a s časťou doliny Bieleho potoka. Územie je mimoriadne geomorfologicky hodnotné. Striedajú sa tu skalné bralá s priepasťami, plošinkami, výklenkami a vodopádmi. Nie všetky nádherné bralá, jaskyne či vodopády sú však verejnosti prístupné.
Kyseľ
Kyseľ sa nachádza na východnom okraji planiny Glac medzi hrebeňmi Pirču a Čertovej sihote. Na rázcestí v Kyseli sa delí na Veľký, Malý a Vyšný Kyseľ. Verejnosti je roklina prístupná dvomi alternatívami. Prvá - náhradná trasa vedúca ničivým požiarom nezasiahnutou časťou Kyseľa a druhá - prostredníctvom feraty, ktorá je dostupná od 15. júna do 31. októbra.
Rozloha: 950 ha
Vyhlásená: ako chránený prírodný výtvor v roku 1964, ako štátna prírodná rezervácia 30.10.1976, ako národná prírodná rezervácia v roku 1995
Objavovanie rokliny
Prvé pokusy o výstup dolinou Kyseľ sa uskutočnili v roku 1900 pod vedením M. Rótha a M. Karolinyho. Nasledovali mnohé ďalšie, avšak najstaršia stredná časť tiesňavy zostala dlho nepokorená. Úspešná bola až výprava K. Kozlovského, ktorý so spoločníkmi v roku 1907 prešiel celú tiesňavu a preliezol aj Obrovský vodopád. Sprístupneniu Kyseľa bežným sa podarilo v roku 1975.
Požiar v rokline
Na 17. júl 1976 zachvátil Kyseľ ničivý požiar, ktorý údajne zapríčinila zápalka alebo cigareta odhodená neznámym neopatrným turistom. Vraví sa aj o turistoch, ktorí tu opekali. Napriek záchrannej akcií záchrana rokliny bola minimálna. Oheň sa v ťažko prístupnom teréne šíril veľkou rýchlosťou a ničil les vysušený letným slnkom. Okrem priamych škôd na porastoch, rebríkoch a lávkach sa ukázali ďalšie nepriame následky s dlhodobým trvaním. Keď oheň zo strmých svahov odstránil lesné porasty, pripravil ich o prirodzenú protieróznu ochranu a tak padajúce skali ohrozovali ľudí v rokline. V zimných a jarných mesiacoch pretrvávalo akútne lavínové nebezpečenostvo.
Neprístupná časť rokliny Kyseľ
Dolná časť doliny Kyseľ, ktorá bola dňa 18.8.2016 slávnostne otvorená, patrí medzi najkrajšie v Slovenskom raji. Úsek vyniká bizarnosťou a strmosťou: na vzdialenosti 1,5 km dosahuje prevýšenie asi 180 m. Na dne úzkej stupňovitej tiesňavy je niekoľko vodopádov - najväčší z nich je Obrovský vodopád s výškou 60 m.
Geomorfológia územia Slovenského raja
Slovenský raj je súčasťou Spišsko-gemerského krasu a v prevažnej časti je tvorený vápencami a dolomitmi, z menšej časti tiež bridlicami. Nachádzajú sa tu tri základné formu reliéfu:
- Krasový reliéf - celá oblasť bola pôvodne veľkým plošným celkom, ktorý pretekajúce rieky (Hornád, Hnilec) a potoky (Veľký sokol, Suchá belá, Biely potok) rozčlenili na niekoľko plošín, kde vznikli tiež typické krasové javy povrchové ( škrapy a závrty) a podpovrchové ( jaskyne, diery). Takýchto podzemných útvarov je v Slovenskom raji viac než 180.
- Riečnokrasový reliéf - predstavujú široké, mohutné chrbty, miestami hrebene, ktorých geologickým podkladom je vápenec alebo dolomit.
- Riečny reliéf - kaňony a tiesňavy s veľkým množstvom vodopádov, kaskád a perejí. Typické pre Slovenský raj sú taktiež rokliny s vodopádmi.
Kontrolné otázky:
- Z akej horniny je tvorená roklina Kyseľ?
- Aký reliéf je možno badať v rokline Kyseľ? (Krasový/riečnokrasový/riečny)
- Odhadni šírku a tvar prvej kaskády (jazierka) Obrovského vodopádu, do ktorej sa vlieva potok pod mostom na úvodných súradniciach.
- Pripojiť k nálezu fotografiu z návštevy. (Pozor! Nové pravidlo od 11.6.2019 umožňuje, aby owner vyžadoval fotku na earthke!)
Control questions:
- From what rock is formed gorge Kyseľ?
- What relief can be seen in the gorge Kyseľ? (Karst / river-karst / river)
- Estimate the width and shape of the first cascade (ponds) huge waterfall, which flows into the creek, under a bridge on the initial coordinates.
- Attach photos from the visit. -
