Povrchové toky
Nami popisované územie patrí do povodia najdlhšej rieky Slovenska Váh, ktorá sa vlieva do Dunaja a končí v Čiernom mori.
Medzi významné zložky prostredia patrí aj voda, pretože je základnou podmienkou udržania života na Zemi a aj rôznych fyziologických a chemických procesov. Dlhodobou záhadou pre ľudstvo bol kolobeh vody – ovzdušné, povrchové i podzemné vody a preto už v 19. storočí vznikol nový vedný odbor – hydrológia. Mala odkrývať záhady výskytu a obehu vody, ako aj vzťahy medzi biosférou, atmosférou a litosférou a medzi hydrosférou. Taktiež dlhodobú tradíciu má u nás záujem o minerálne a termálne pramene a ich využitie v prospech ľudstva. V našich Karpatoch sledujeme jav, že ak riekam pohoria zavadzajú, prerážajú ich alebo ich obtekajú oblúkmi kotlín (Zaťko, 1972).
Nami sledovaným územím preteká rieka Váh, ktorá vzniká v tatranskej oblasti ako sútok Bieleho a Čierneho Váhu a dosahuje dĺžku 378 km. Našim okresom preteká dĺžkou 45 km (Runkovič, Runkovičová, 1975). Z ľavej strany vteká do Váhu Rajčianka, ktorá zberá vodu zo Strážovských vrchov a Malej Fatry a tiež rieka Domanižanka, ktorá preteká cez nami sledované územie a z jeho väčšej časti zberá prítoky menších riečok a potokov (Zaťko, 1972). Ďalšími významnými prítokmi rieky Váh sú riečky Pružinka, Teplička, Záskalský a Mojtínsky potok (Maheľ, 1985). Tieto rieky majú maximálny prietok v marci a apríli a naopak minimálny v zimných mesiacoch (Vavrík, Vavríková a kol., 1985). Toky a taktiež podzemné vody tohto územia sa vyznačujú čistotou a veľkou kvalitou, preto sú aj hlavným zdrojom pitnej vody pre mesto Považská Bystrica. Zvláštnosťou tejto vody je, že v zime nezamŕza a v lete nevysychá (Gálik a kol., 1998). Takisto málo turistov vie o Strážovských vodopádoch, ktoré sa nachádzajú na severovýchodnej strane vrchu Strážov. Vodopády vytvára rieka Pružinka, ktorá preteká bralnatou kaskádovitou dolinou (Runkovič, 1982).
Podzemné toky
Podpovrchová voda sa označuje každé skupenstvo vody či už plynné, kvapalné, alebo pevné. Póry v sypkých, nespevnených horninách sú miesta, kde ju môžeme nájsť, rovnako aj v puklinách skál a iných podloží. Dostáva sa do nich zvyčajne vsakovaním zrážok, ktoré prechádzajú cez prevzdušnené pásmo až do prevodného pásma, kde sú priestory vyplnené vodou. Takto priepustné sú väčšinou pieskovcové, karbónové a zlepencové horniny (Zaťko, 1972).
Na nami sledovanom území je väčšina hornín vápencového charakteru, tu sa sústreďujú najvýznamnejšie zásoby podzemnej vody. Ich veľkosť záleží na zemepisnej šírke, hrúbke hornín a ich rozpukanosti. Nájdeme tu aj zvláštny spôsob výskytu vody, nazýva sa krasová voda v krasových útvaroch. Viac mineralizovaná je tá voda, ktorá má úzky kontakt s horninami a tečie pomaly ako tá, čo je v rôznych dutinách bez úzkeho spojenia s horninami. U nás výrazne prevládajú minerály vápnik a magnézium (Zaťko, 1972). Krasová voda vytvorila na nami skúmanom území niekoľko významných útvarov ako sú Závadské jaskyne, ktoré sú verejnosti neprístupné a Pružinská jaskyňa – Dúpna. Jej prieskum uskutočnil dr. Karol Brančík, na ktorého počesť je nazvané aj trienčianske múzeum (Runkovič, 1982). Celkovo sa v Strážovských vrchoch eviduje okolo 200 menších či väčších jaskýň a niektoré z nich sú veľmi ťažko dostupné (Chránená krajinná oblasť Strážovské vrchy, 2009).
Zdroj: GALOVIČOVÁ, M., 2010. Diverzita flóry v južnej časti okresu Považská Bystrica: magisterská práca. Nitra: UKF, 2010. 83 s.