Táto, v súčasnosti skromná stavba, ukrýva viacero prekvapení a záhad, spomedzi ktorých je najtajuplnejšie samotné obdobie vzniku kaplnky, nárečovo kapličky. Kronika obce vedená od roku 1933 obsahuje dodatočne vpísaný záznam, podľa ktorého kaplnku postavili Csákyovci pri príležitosti 100. výročia postavenia najstaršej taviacej pece v miestnej továrni, pravdepodobne v roku 1905. V niektorých materiáloch sa ale uvádza rok postavenia pece 1810. Iné zdroje uvádzajú, že kaplnka bola postavená pri príležitosti 200. výročia panstva rodiny Csákyovcov. Prakovce sa dostali do vlastníctva tohto šľachtického rodu v roku 1648; postavenie kaplnky sa môže datovať rokom 1848. Ibaže vtedajšia kaplnka vyzerala úplne ináč ako dnešná. Pôvodná kaplnka bola veľká. Mala impozantné kamenné schodište a veľké kamenné plató. Až do roku 1880 slúžila pravdepodobne pre cirkevné obrady, pretože v rokoch 1881-1883 už v obci stál kostol sv. Ľudmily.
V roku 1945 bola kaplnka pri ústupe nemeckých vojsk z Prakovciec čiastočne poškodená vyhodením hnileckého mosta pri fabrike. V obecnej kronike sa však píše, že kaplnka bola zbúraná v roku 1940 kvôli stavbe cesty "Za Čurinku".
V roku 1946 nadobudla kaplnka terajšiu podobu a stojí v nej socha svätého Jána Nepomuského umiestnená do kaplnky 2. júna 1946.
V pôvodnej kaplnke bol okrem sochy sv.Jána aj obraz sv.Praxidy a pod ním lavica. Po poškodení kaplnky bol obraz zvesený a nik ho už viac nevidel. Kaplnka bola svedkom obecného kultúrno-spoločenského života. V tieni štyroch líp sa spievalo, prichádzali sem procesie a okolie kaplnky bolo vyhľadávaným miestom oddychu aj duchovného života Prakovčanov. V období minulého režimu kaplnku prekývali pútače s budovateľskými heslami. Kaplnku síce nezničili, no nikto jej nevenoval náležitú pozornosť. Podnes stojí opustená v polozabudnutí. Pritom práve toto miesto nesmierne zaujalo taliansku princeznú Praxidu, ktorá nariadila vystavať v priestore kaplnky malý drevený kostolík.