Prievidzský chotár Traditional Cache

Prievidzský chotár (Prievidzský občasník 1/08)

Prievidzský chotár má zaujímavé názvoslovie, ktorým sú pomenované jednotlivé jeho časti. Toto názvoslovie je vedené na starších katastrálnych mapách uložených v Mestskom dome a jednak sa o ňom dozvedáme od starších občanov Prievidze. Názvy honov podľa Mestskej kroniky sú:

Pole ležiace vlastne pred Nitrou, po ľavej strane rieky Nitry. Ľud udáva, že túto časť pomenovali Bojničania, ktorým je to za riekou a ktorý tu tiež majú svoje polia.

Tu boli voľakedy studničky, mokraď. Necpalský potok vtedy tiekol ešte cez prievidzský chotár za Záhumnami k Hviezdoslavovej ulici a pretekal cez Bojnickú cestu, dnes Štefánikovu ulicu tam, kde stojí socha sv. Márie, vedľa domu Michala Kolárika a tiekol ďalej vedľa Králika a tak do Handlovky. Vtedy bol názov poľa ležiaceho za týmto potokom odôvodnený. Pozdejšie, keď Necpalský potok umelým kanálom nastrojený bol do rieky Nitry, mokrade Zapotôčkami vyschli, ale názov honu zostal.

Časť poľa na Žabníku a okolí, po ľavej strane cesty vedúcej do Nitrianskeho Pravna. Názov sa vysvetľuje tým, že je tu nerovný terén, prudší sklon, čoho analógiu vidíme aj inde. Preto sa volá Skotňa aj cesta vedúca od Pribinovho námestia dolu svahom na Necpaly až po kríž na Žabníku. Ďalšia Skotňa je prudký svah od Mariánskeho kostola na Dlhej ulici. Podľa ľudovej etymológie chce ľudový názov vyjadriť to, že je tu možné „ľahko sa skotiť, prekotiť”, lebo svah je strmý.

Nazýva sa tak pole v južnej časti chotára a to preto, lebo leží na záhybe rieky Handlovky, v kútiku. Voľakedy bol ohradený poľami a nazýva sa aj Ďuriakov kútik. Vedľa neho tiekol Necpalský potok do Handlovky a počas rozvodnenia tu narobil mnoho škody.

Názov je odvodený od jeho polohy za sochou sv. Anny, ktorá sa tu nachádza, ale jej pôvod je neznámy. Dal ju údajne postaviť už neznámy človek (Polerecký), ktorý tu šťastne vyviazol, keď sa mu splašili kone.

Pole, ktoré si odkúpili nemajetní gazdovia, lebo je ďaleko a je k nemu ťažší prístup. Či patrilo dekanovi Matiašovi nevedno a tak zmysel názvu je teraz neznámy.

Nazýva sa tak pre množstvo žiab, ktoré sa tu nachádzali, keď ešte táto časť bola neúrodná a močaristá. V Prievidzi voľakedy žila schudobnená zemianska rodina Kardošová, ktorá sa živila žabiarstvom, teda chytaním žiab v močiari Žabník a vo všetkých okolitých močariskách až po Rajec. Mali povolené chytať žaby, kým tieto nezačali húkať. Cez veľký pôst boli povinní dodať zdarma 2 až 3 tisíc žiab do prievidzského kláštora piaristov.

Pole ležiace na sever a severozápad od Mariánskeho kostola, na ľavej strane cesty vedúcej za Mariánskou ulicou na cintorín.

Južné svahy vŕšku ležiaceho vyše Dlhej ulice, východne od mesta. Názov pochádza z toho, že tu boli Prievidzské vinohrady, ktoré sa často museli okopávať. Prievidzské vinohradníctvo zaniklo v 19. stor., keď vinohradníci z príčin bližšie neznámych prestali obrábať vinohrady.

Kedysi boli majetkami Karasa, ktorý bol najbohatším gazdom a najvážnejším občanom v Prievidzi. Podľa ľudovej tradície bol v záhrade piaristického kláštora veľký okrúhly kamenný stôl na drevených stĺpoch. Tu sa schádzali páni Bojníc s mešťanmi prievidzskými k prerokovaniu spoločných záležitostí. Vtedy Prievidžanov obyčajne zastupoval tento Karas. Karaseje prielohy prešli neskoršie do vlastníctva Jána Ďuriaka, ktorý tu založil salaš a ovčiaril.

Na Slovensku všeobecný názov častí za humnami, teda blízko stavísk. V minulosti to takto bolo v Prievidzi aj za niektorými domami na hlavnom námestí, na Hurbanovom námestí, v ulici Kolomana Breštenského, kde bolo veľa humien. Priestor okolo alebo za pajtami nazývali Záhumnie.

Polia od Heimannovskej teheľne na západ od polí zvaných Niže mesta. Donedávna lúky. Pred asi tridsiatimi rokmi tu bola zavedená drenáž a táto premenila lúky na oráčinu. Odtiaľto na západ sú Celiny.

Polia na ľavom brehu Handlovky medzi Košovskou a Sebedražskou cestou. Ako aj názov svedčí, boli voľakedy skutočným hájom. Potom bol les vyklčovaný a pôda premenená na oráčinu. Donedávna na konci Dlhej ulice pri kríži v Sigoti (námestie Jána Kollára) bol dom, kde dnes býva kováč Mečiar, v ktorom bývali hájnici Mestského hája. Za spomínaným Mestským hájom je jarok zvaný Šivavá Moštenica, lebo je bez vody, vyjmúc doby dažďov. Vlastná Moštenica, ďalej na západ, je potok stály. Za Šivavou Moštenicou sú Zadné potocké kráčiny (bežný slovenský názov pre krátke hony).

Pole južne od Dlhej ulice. Má časť zvanú Kamenica, kde je pôda skutočne kamenistá a vyššie je časť zvaná Usranec, pôvod tohto pomenovania je vraj neznámy :)

Časť východne od Prievidze okolo Handlovky. Jeden diel tu nazývajú aj Bôžikovské kopanice. Patrila Jakubovi Zimánimu, ktorého prezývali Bôžik.

Ležia neďaleko "Horevôd". Podľa ľudového výkladu sa vysvetľuje slovo jazero, patrili kedysi celé bohatému Ondrejovi Škopcovi, ten mal tri pajty, v ktorých sa cez celé fašiangy mlátilo.

Tiahnu sa južne od Prievidze po oboch stranách Sebedražskej cesty, od sochy sv. Jána Nepomuckého až po Vlčie kúty, sú teda vskutku dlhé. Konča nich sú role: Bialošnica, ktorá bola predaná za jeden bialoš - okrúhly koláč a Popelník, kúpená za jeden poplamienok počas hladu. Vyvýšenina na sebedražskom konci Dlhých zemí nazýva sa ľudovo Bozaj vŕštek, lebo keď vraj Podhradčania a Sebedražania chodili z Prievidze domov, tu na vŕšku v záhybe cesty mohli povedať „Tu nás už môžete bozať...”

Od predošlých ďalej do Sebedražia. Boli tu údajne vlci a tiež vlčie jamy. Tomu by nasvedčovala aj povesť zachovaná v susednom Sebedraží, podľa ktorej v sebedražskom chotári napadli jedného mládenca vlci a mal sa čo valaškou do rána oháňať, kým ho vyslobodili.

Vraj pomenované podľa toho, že tu táborili Turecké a Kurucké vojská o čom svedčia numizmatické nálezy a socha Panny Márie na Bojnickej ceste.

Pole okolo samoty tohože mena východne od Prievidze, na vyvýšenom mieste. Niektorí odvodzujú názov tým, že vedľa vedie stará hradská do banských miest, na Handlovú, Kremnicu a pod.

Rozsiahla časť chotára poniže Banskej (predošlej spomenutej). Na severozápadnej časti nájdeme les, na juhovýchodnej zasa polia. Miesto úkrytu kešky spadá práve do tejto oblasti.

Chotárne názvy s neuvedenou lokalizáciou: Vrchy, Cerovo, Pod Mickova, Dubiny, Hrabiny, Predbôria, Škrípovská, Za kláštorom.

Geocache sa nachádza na zaujímavom mieste v chotári mesta Prievidza. Prístup je najvhodnejší bicyklom, alebo autom, samozrejme. Prístupová poľná cesta ponúka pekné výhľady na chotár a jeho polia, lúky a lesy, no najmä na našu Prievidzu v doline obkolesenej vrchmi.

Z Prievidze sa treba vydať po ceste č. 9 smerom na Chrenovec. Zaparkovať sa dá na Parkingu 1 (severný parking pre keš ZZ od CR(G)E-a). Potom treba ísť kúsok popri hlavnej ceste a na súradniciach Parkingu 2 (tiež sa dá zaparkovať) odbočiť na poľnú cestu s miernym klesaním.

Tesne pred poľovníckym posedom treba odbočiť doľava po vedľajšej poľnej ceste. Po určitom čase sa vám za chrbtom posed stratí z dohľadu (prekryjú ho stromy). Vtedy zabočte doprava cez malý jarček po lesnom chodníčku. S nájdením kešky by vďaka hintu a fotonávode nemal byť problém.