Katova bašta je dobre zachovaným príkladom stredovekých hradieb v meste, je to údajne najväčšia bašta na Slovensku, vznikla postupnými prestavbami a prístavbami na ochranu jedného z východných vstupov do mesta - Maľovanej brány. V streleckých komorách bašty je zriadená expozícia palných zbraní, ktorá chronologicky podáva ich vývoj od ich prvopočiatkov po 18. storočie s dôrazom na delostrelecké palné zbrane.
V areáli bašty, ktorého rozsiahlosť a množstvo zelene príjemne prekvapia, sa nachádza replika domu v ktorom prežil významnú časť svojho exilového života muž s vplyvom na chod dejín a s veľmi pútavým životným príbehom: Franciscus II. Dei Gratia Sacri Romani Imperii & Transylvaniae princeps Rakoczi. Particum Regni Hungariae Dominus & Siculorum Comes, Regni Hungariae Pro Libertate Confoederatorum Statuum necnon Munkacsiensis & Makoviczensis Dux, Perpetuus Comes de Saros; Dominus in Patak, Tokaj, Regécz, Ecsed, Somlyo, Lednicze, Szerencs, Onod - hlavný župan Šariša a Sedmohradské knieža, vodca najvýznamnejšieho protihabsburského povstania. Vašej pozornosti neujde jeho socha vztýčená v roku 2006.
Rodošto - pamätný dom Františka II. Rákociho
Päť desiatok rokov dominuje nádvoriu Katovej bašty zvláštna orientálna dvojpodlažná stavba - replika domu, v ktorom v rokoch 1720 - 1735 v exile žil a zomrel vodca posledného z radu protihabsburských stavovských povstaní sedmohradských kniežat, František II. Rákoci.
Osudy tejto v košickom prostredí neobvyklej balkánskej stavby sú veľmi pestré. Pôvodná myšlienka zriadiť tento dom vznikla v roku 1904 po oficiálnej rehabilitácii mnohých významných osobností uhorského protihabsburského hnutia zo 17. a 18. storočia, keď na podnet uhorskej vlády a za podpory panovníka rakúsko-uhorskej monarchie cisára Františka Jozefa I. (1848 - 1916) sa započalo s organizáciou prevozu ostatkov vyhnancov do rodnej zeme. Vtedy sa rozhodlo o pochovaní kniežaťa v Dóme sv. Alžbety i prenesení zariadenia jedálne z jeho domu v Rodošto do Košíc.
V spomínanom čase vyslala uhorská vláda do Turecka komisiu, aby zmapovala miesta pobytu vyhnancov a sústredila ich ostatky. Výsledkom jej práce bola zásielka uložená v 29 priestorných debnách, ktorá prišla do Košíc v roku 1905 a obsahovala ostatky, kolekciu akvarelov A. Edviho - Illésa a kompletné zariadenie Rákociho jedálne.
Zásielka prežila rušné časy vojny zamurovaná v pivnici domu na Hlavnej ulici č. 51, kým ich náhodne objavili v roku 1936 pri stavebných úpravách pivničných priestorov.
Stavebnej realizácie firmou Kládek a bratia sa replika domu dožila až po viedenskej arbitráži (1938), keď na základe skoršieho (1908) návrhu budapeštianskeho staviteľa Kolomana Luxa sa v rokoch 1940 - 1943 upravila prístavba Katovej bašty, ktorá však nebola kompletná, uknočená a sprístupnená verejnosti.
Vzor pre tento priestorovo i vybavením skromný dom sa dnes nachádza v tureckom mestečku Terikdag na brehu Marmarského mora, kde stojí na svahu s výhľadom na more. V Košiciach nebol adekvátny priestor, ktorý by vyvhovoval terénu originálneho územia; napokon ho našli na severnom krídle Katovej bašty, v mieste prístavby z 20. rokov 19. storočia, ktorá slúžila ako obytný priestor a maštaľ. Prístavba iba suplovala pôvodné prízemie originálneho domu, nezodpovedala mu však pôdorysom, preto to nie je kópia, ale iba replika Rákociho domu. Tento konglomerát stredovekého mestského opevnenia, klasicistického obytného domu a balkánskej repliky slúžil potom dlhé roky pre kancelárske účely a depozitárne účely múzea.
Pôvodná myšlienka - zriadenie pamätného domu Františka II. Rákociho v replike budovy s originálnym vybavením sa realizovala až v rokoch 1990 - 1991, keď sa po uvoľnení priestorov opäť konzervovali a reštaurovali jednotlivé prvky jedálne a zo zbierok múzea sa vytriedili predmety pripomínajúce výraznú osobnosť uhorských dejín, ktorej osudy sú neodmysliteľne spojené s históriou Slovenska i Košíc.
Expozícia, ktorej autormi sú PhDr. R. Pollák a akad. arch. Duchoň, je inštalovaná v pomerne skromných priestoroch repliky a dvoch miestnostiach Katovej bašty. Návštevníkov stručne oboznamuje s osobnosťou Františka II. Rákociho, povstaním, na čele ktorého stál, jeho životom v exile, históriou jeho košickej repliky exilového domu a slávnostným pohrebom v roku 1906. Dominantným exponátom je samotná replika domu a originálne zariadenie jedálne, ktorej viaceré súčasti vyhotovil a dekoroval sám Rákoci.
Expozíciu dopĺňajú dobové zbrane, rytiny, výtvarné diela - rodinné portréty Rákociovcov a akvarely z Turecka, ukážky povstaleckého mincovníctva a medailérstva, turecký dobový nábytok, predmety z osobného vlastníctva Rákociho, ako aj predmety súvisiace s jeho smrťou a slávnostným pohrebom v Košiciach.
(zdroj: www.cassovia.sk)
Expozície Východoslovenského múzea (Pamätný dom, Kazematy) sú prístupné nasledovne:
máj - október
utorok - sobota: 9.00 - 17.00
nedeľa: 14.00 - 18.00
november - apríl
utorok - sobota: 9.00 - 17.00
nedeľa: 13.00 - 17.00
Pre odlov nie je potrebné vstupovať do areálu Katovej bašty.
Vzhľadom na slabší signál je dobré riadiť sa hintom.
Prosím, nevzbudzujte pozornosť a prineste si niečo na písanie