Nižná Boca vďačí za svoj vznik rudnému bohatstvu. Prvým dokladom o baníctve na Boci je privilégium z roku 1285, v ktorom kráľ Ladislav IV. udeľuje komesovi Bohumírovi právo dolovať a ryžovať zlato v potoku Bocianka.
S výnosnosťou zlatých žíl zrejme súvisí aj označenie Zlatá Boca. Napriek tomu, že na Bociach sa banské podnikanie skončilo v polovici 19. storočia, ešte aj dnes sú viditeľné stopy po tejto činnosti.
Zlato sa spočiatku (13. a 14. storočie) ťažilo ryžovaním z aluviálnych náplavov potoka Bocianka, neskôr banským spôsobom zo štôlní v oblasti Zachu pri Nižnej Boci a na južných svahoch Chopca pri Vyšnej Boci. Zlato sa tu vyskytovalo v kremenných žilách so sulfidmi a inými minerálmi. Menej významná bola ťažba železných rúd zo sideritovo-kremenno-sulfidických žíl. Obidva typy zrudnení (zlaté aj železné), vystupujú prevažne v ďumbierskych (hercýnskych) granitoifov a staropaleozických kryštalických bridlíc.