Brestovska jaskyna
Brestovská jaskyňa je od 1.9.2016 sprístupnená verejnosti. Ide o prvú a zatiaľ jedinú sprístupnenú jaskyňu Oravy a Západných Tatier.
Väčšinou stiesnené priestory jaskyne dovolili jej sprístupnenie len spôsobom vhodným pre turistov. Pohyb s čelovkami je po náročnejšom teréne a strmých schodiskách, roštoch a stúpačkách, viackrát priamo nad hladinou priezračného podzemného potoka.
Dĺžka sprístupnenej časti jaskyne je 217 m, keďže sa však celá trasa prechádza dva razy, teda tam a späť, dĺžka prehliadkovej trasy je 434 m a má 240 schodov. Doba trvania prehliadky je asi 50 minút. Teplota v jaskyni 4,9 °C až 5,4°C.
Geologické pomery
Jaskyňa predstavuje podzemnú súčasť rozsiahleho hydrologického systému, vytvorenú na rozhraní krasových a nekrasových hornín. Na jej dne sa nachádza riečisko s aktívnym vodným tokom so siedmymi sifónmi. Jaskyňa sa vyznačuje pozoruhodnou morfológiou priestorov a vzácnou jaskynnou faunou.
Je vytvorená v druhohornom vápencovo-dolomitovom súvrství (ramsauské dolomity s polohami vápencov guteinstenského typu), prevažne pozdĺž tektonických porúch.
Jaskyňa sa tiahne juhovýchodným smerom až pod dolinku Volariská. Spodným poschodím jaskyne tečie vodný tok, do zadných častí za sifónmi sa dostali iba potápači.
Širšie okolie jaskyne je budované granodioritmi kryštalického jadra tatier a miestami kremencami. V treťohorách toto územie pokrylo more, po ktorom tu zostali ílovce a pieskovce, na pobreží aj zlepence a brekcie. Pohorie tatier sa začalo dvíhať približne pred 20 mil. rokov. Vo štvrtohorách sa následkom erózie potokov a ľadovcov zvýraznili chrbty a hlboké doliny. Na okrajoch vyzdvihnutého horstva sa ukladali hrubé vrstvy náplavových kužeľov. Vo vápencoch a dolomitoch chočského príkrovu vznikli následne rozsiahle podzemné systémy jaskýň.
História
Prvé zmienky v literatúre o jaskyni Stefkówka (Brestovská jaskyňa) a blízkej vyvieračke sú z rokov 1886 (T. Chałubiński) a 1887 (J. G. Pawlikowski).
V rokoch 1923 – 1925 v rámci Klubu československých turistov jaskyňu skúmal kpt. Kopečný z dolnokubínskej vojenskej posádky so skupinou vojakov.
Po založení Slovenskej speleologickej spoločnosti v roku 1949 sa do prieskumu jaskyne zapojil J. Brodňanský, spolupracoval s F. Čejkom a ďalšími jaskyniarmi.
V roku 1979 potápači J. Kucharovič a V. Sláčik prekonali prítokový sifón a objavili nové časti jaskyne. Zamerali ich Z. Hochmuth, J. Kucharovič, P. Marek a V. Sláčik v roku 1981.
Pre uznanie logu pošlite odpovede cez kontakty v mojom profile na nižšie uvedené otázky. Odpovede nájdete na infopaneloch pri jaskyni, jej návšteva nie je nevyhnutná, avšak odporúčaná.
- V akej výške nad terajším riečiskom sa nachádzajú chodby horného poschodia jaskyne? Odpoveď: na infopaneli Stage 2
- V akom období boli ponorným vodným tokom vymodelované podzemné chodby jaskyne? Odpoveď: na infopaneli Stage 2
- Čím je lemované kryštalické jadro Tatier zo severnej strany? – Odpoveď: na infopaneli Stage 3
- V akom geologickom období sa začalo dvíhať pohorie Tatier? - Odpoveď: na infopaneli Stage 3
- V dôsledku akej činnosti vznikli vo vápencoch a dolomitoch chočského príkrovu jaskyne? Odpoveď: na infopaneli Stage 3