Stredoveký kostol pozostával z mohutnej hranolovej veže postavenej na západe, z obdĺžnikového jednolodia a značne tiahlej svätyne, ukončenej polkruhovou apsidou. Interiér bol presvetlený najskôr dvoma oknami v južnom múre svätyne a dvoma v južnom múre lode. Vstup do objektu viedol cez podvežie zo západu, no podľa tradície stredovekého staviteľstva bol snáď portál aj v južnom múre lode. Kvôli značným prestavbám v 18. stor. je možné len ťažko rekonštruovať primárny výzor objektu. Predpokladáme, že loď bola krytá trámovým stropom. Veža bola v stredoveku najskôr 4-podlažná s úzkymi štrbinovými otvormi so šikmým ostením, ktoré v čase ohrozenia slúžili ako strieľne. Najmä z týchto obranných účelov, ale aj na vymedzenie cintorína, existoval už v stredoveku okolo kostola kamenný múr. O výstavbe z konca 13. storočia, keď sa aj po šarišskom vidieku začína uplatňovať gotické staviteľstvo, svedčí konštrukcia strechy, resp. krov kostola. Krov je hambálkový, nožnicový, historický, strecha vysoká a hrotitá so sklonom pod 60°. Takýto typ sa používal najmä v ranogotickom období. Výstavba kostola bola teda započatá ešte v období, keď prevládalo románske umenie (polkruhová apsida, polkruhový víťazný oblúk...), no keď sa stavba dokončovala, začínal byť aj východ Uhorska ovplyvňovaný gotikou. Primárna stavba bola tak vybudovaná v tzv. prechodovom (románsko-gotickom) slohu.
Objekt bol výraznejšie prestavaný v 18. storočí. Vtedy bol nanovo zaklenutý, rozšírili sa okná, pristavná bola sakristia a pod svätyňou vznikla krypta. Rovnako fasáda získala nový výraz. Veža bola vyzdobená lizénami, v najvyššom podlaží ukončené hlavicami s florálnymi ornamentami. Ďalšie rastlinné motívy boli použité na štukovej výzdobe pod a nad bohato profilovanou korunnou rímsou, pri jej ohybe. Nové tvary a architektonické prvky dostali aj okná. V druhej polovici 20. storočia vznikla ešte prístavba k južnému múru svätyne a exteriérové schodisko pri južnom múre veže.
Menilo sa aj zasvätenie chrámu. Stredoveké patrocínium sv. Alžbety zaniklo v období zmeny chrámu na evanjelický v 16.-17. storočí. Zasvätenie sa zmenilo na "Kráľovnej pokoja" a po opätovnom prinavrátení katolíkom začiatkom 18. storočia bol zasvätený Panne Márii. V polovici 19. storočia bol však kostol na mape označený patrocíniom sv. Anny. Súčasné zasvätenie sv. Trojici súvisí s predajom stavby evanjelickej cirkvi koncom 20. storočia.
Dodnes si kostol zachoval pôvodnú stredovekú dispozíciu, s výnimkou južných a severných prístavieb. Z primárnej stavby tak zostal pôdorys s polkruhovým ukončením, obvodové múry apsidy, svätyne, lode a veže po štvrté podlažie. Jediným dochovaným stredovekým prvkom tak zostáva polkruhový víťazný oblúk medzi loďou a svätyňou. Nevyjasnená je otázka krovu, ktorý môže byť stredoveký. Hodnotný je však aj jeho súčasný barokový výzor, najmä štuková výzdoba fasád a z časti aj interiéru, valená klenba lode s lunetami a profilovanými hlavicami, či pilastre a rímsa v apside.
Veža kostola má päť poschodí. Na piate, navyššie podlažie veže vedie drevené schodisko cez pravouhlý otvor v trámovom strope. Priestor tohto podlažia je ako jediný z poschodí veže zaklenutý a je krytý valenou tehlovou klenbou s lunetovými výsečami, pod ktorou je umiestnená zvonová stolica s dvojicou zvonov. Jeden z nich je barokový, pochádza z roku 1769 a je národnou kultúrnou pamiatkou. Veža je ukončená ihlanovou konštrukciou strechy.
Zvony v kostole sv. Trojice.