K druhej keš zo série sa dostanete lesnou cestičkou, ktorú uvidíte na ľavej strane hneď po príchode na futbalové ihrisko. Začína pri miestnom posedení a privedie vás k rázcestiu, kde zabočte doľava. Po chvíli budete skoro von z lesa a tu na rázcestí odbočte doprava, viď fotohint. 
Pokračujte stále rovno, držte sa potom vľavo, viď fotohint 2. 
Prídete k stúpaniu na hrebeň, tesne pod vrcholom cestička zatáča doprava pri dvoch trojzubcoch, viď fotohint 3. 
Po hrebeni prejdete príjemnou krátkou prechádzkou až na prvé Markušovské skaly s krásnymi výhľadmi. Odvážlivci to ale môžu zobrať aj zospodu pomedzi skaly, ale to už je vyšší terén.
Trhovisko, ako sa celý vrch volá, bolo od dávnej minulosti využívané pre obchodné stretnutia ľudí zo štyroch obcí Počarová, Prečín, Zemianska Závada a Zemiansky Kvášov. Pri úpätí hory sa konávali trhy, kde roľníci i remeselníci predávali svoje výrobky a vypestované potraviny, či mäso. V súčasnej dobe sa tu už trhy nekonajú, ale stretávajú sa tu ľudia z týchto obcí. Celé rodiny aj s deťmi sa tu porozprávajú, či poopekajú špekáčik priamo hore na čistinke pri skalách. Tiež chodia hubárčiť, zvážať drevo na zimu alebo sa iba kochať rôznorodými rastlinkami napríklad z rodu Orchideaceae. Raritou je aj veľký dub, ktorý je jediný v okolí Počarovej. Typické pre Trhovisko sú aj jelene, ktoré sa v čase ruje najčastejšie ozývajú z tohto vrchu. Počas dňa ich však tak ľahko nezahliadnete, takže sa nemusíte báť. Skaly,na ktorých sa nachádzate, dostali názov Markušovské podľa osady Markušovec, ktorej kúsok môžete vidieť napravo. Žila tu rodina Briestenských, ktorí mali 5 detí a veľké hospodárstvo, o ktoré sa starali. Keďže bývali na strete štyroch obcí, všade to mali ďaleko. Na nákupy chodili až do Počarovej. Od ľudí ale odstrihnutí neboli, pretože všade okolo boli polia, na ktorých sa sadilo, takže vždy niekoho stretli a porozprávali sa. Postupne, ako deti vyrastali, menila sa aj doba. Zo všetkých sa vydala iba jedna dcéra, aj tá nemala deti. Ku koncu života boli na okolí skoro jediní, ktorí mali býka, ku ktorému sa z okolia vodili kravy a koňa, ktorým sa orali polia v okolitých obciach. Ja sama som na ich poslednom koňovi zorala babkinu roľu ako desaťročná :) Bohužiaľ, keďže rodina nemala potomkov, vymrela a teraz je osada neobývaná, aj keď je majetkom a pod správou jedného pána zo Zemianskeho Kvášova, ktorý tu chová zvieratá. Keď už vybehnete hore, odporúčame sa posunúť aj kúsok doprava na súradnice N 49° 04.464 E 018° 30.128 , kde sa vám otvoria výhľady aj na obec Prečín, ktoré stoja za to.
Keš je sklená nádoba, buďte pri jej vyberaní opatrní, až sa vám neskotúľa dole. V zime je keš ťažšie prístupná.