Bocianske baníctvo prežívalo svoj zlatý vek v 14. a 15. storočí, kedy sa ťažili len bohaté a ešte nedotknuté časti ložísk. K intenzívnejšej hlbinnej ťažbe došlo až v 16. storočí, V rokoch 1550 - 1551 sa sem prisťahovali banskí podnikatelia a baníci, ktorí otvorili bane na obidvoch stranách potoka Bocianka, čiže na Kráľovskej Boci i na Svätojánskej Boci. Ťažilo sa v nich zlato a striebro, tiež meď, antimón a železo. Vtedajšou zvláštnosťou údolia Boce bolo, že patrila už od 13, storočia dvom zemepánom. Pravá strana patrila panovníkovi, resp. kráľovskej komore a ľavú stranu vlastnili šľachtickí potomkovia Bohumíra zo Svätého Jána. Otvorenie baní ako aj výstavba obidlí na pravej strane údolia vyústili do vzniku Kráľovskej Boce (Vyšej a Nižnej). Prisťahovalci, ktorí sa usadili na ľavom brehu Bocianky, založili Svätojánsku Bocu ( Vyšnú, Prostrednú a Nižnú).
Pamätný zostal rok 1558, v ktorom sa vyťažilo 60 kg zlata. To spôsobilo, že do Boce sa začali vkladať veľké nádeje, ako by išlo o novú “Štiavnicu”.S výnosnosťou zlatých žíl zrejme súvisí aj označenie Zlatá Boca. Napriek tomu, že na Bociach sa banské podnikanie skončilo v polovici 19. storočia, ešte aj dnes sú viditeľné stopy po tejto činnosti. Dokladom niekdajšieho rozsahu a významu baníctva na Bociach je okolo 100 štôlní a háld a nespočetné množstvo kutacích rýh a jám, prepadlísk a banských ciest.
Pozostatky kutania sú viditeľné aj po ľavej strane Kráľovskej doliny v lesnom poraste aj na volnej lúke. Cca 200m povyše našej kešky na ľavej strane cesty vidno vstupy do pôvodnej štôlne. Zásadne nedoporučujeme vstupovať !!