Narodil sa v roľníckej rodine a vzdelanie získaval v Dolnom Kubíne, Gemeri a v Bratislave, kde študoval na Evanjelickom lýceu a stal sa tiež členom od roku 1839 Ústavu reči a literatúry československej. Zo školy odišiel v roku 1844 na protest proti prepusteniu Ľudovíta Štúra a odišiel pracovať ako vychovávateľ do Oravského Podzámku. Tu v roku 1848 organizoval slovenské národnooslobodzovacie hnutie. Po skončení povstania pracoval ešte krátko ako vychovávateľ v Oravskom Podzámku, v roku 1851 začal pracovať v štátnej službe a od roku 1870 bol správcom kancelárie súdu v Dolnom Kubíne.
Prvé básne a veršované povesti začal písať už počas štúdia na bratislavskom lýceu. Písal najmä vlastenecké básne, príležitostné básne a veršované povesti, v ktorých sa často inšpiroval ľudovou slovesnosťou. Nezaujímal ho ani tak príbeh ako taký, ale snažil sa o zobrazenie citového života hrdinu a vykreslenie atmosféry, v ktorej sa dej odohrával. Svoju literárnu kariéru ukončil počas revolučných rokov 1848 – 1849, no hoci bola jeho tvorba rozsahom neveľká, umožnila naplniť úlohy, ktoré boli vytýčené štúrovskou generáciou.
Literárnou činnosťou počas štúdií v Bratislave sa zaradil k popredným príslušníkom generácie štúrovcov, v kruhu ktorej sa prejavil ako nadaný básnik. V prvej časopisecky uverejnenej povesti Svätý zákon (1842) propagoval názory Ľ. Štúra, najmä požiadavku obetovať osobné záujmy národným cieľom. V ďalších veršovaných historických povestiach (Pomsta, Klára Zachová, Hrdosť) zdôrazňoval romantickú osudovosť. Písal tiež balady na motívy ľudovej slovesnosti (Kozia skala, Púchovská skala), príležitostnú kratšiu lyriku, gratulačné a kondolenčné verše, piesne a rečňovanky. V dramatickej tvorbe (Siroty, 1846) a prozaických prácach (Zhoda liptovská, 1848) nedosiahol umeleckú úroveň svojej poézie.
Literárne dielo Janka Matúšku neuzrelo ako celok svetlo sveta za básnikovho života (jedinou knihou vydanou za jeho života bola kniha Siroty). Usporiadal a vydal ho až po národnom oslobodení Slovákov v Československej republike osobný ctiteľ Janka Matúšku, Jaroslav Vlček, pod názvom Janka Matúšku Sobrané spisy básnické (Matica slovenská, Martin, 1921). Pripomenul tak nielen 100. výročie básnikovho narodenia, ale preukázal i vernosť Matúškovej pamiatke, ktorú oživoval aj ako účastník pietnej spomienkovej slávnosti pri príležitosti odhalenia pomníka na jeho dolnokubínskom hrobe v roku 1879. Slovenská hymna, ktorú vytvoril v roku 1844, vychádza z ľudovej piesne. O jej vznik sa nepriamo zaslúžil aj Ľudovít Štúr, ktorý bol námestníkom profesora na bratislavskom lýceu, kde Janko Matúška študoval.
keska je umiestnena trosku ehm... nie celkom na ulici Janka Matusku... prepacte... je to skor ulica Ľ. Medveckého o ktorom som sa na internete dozvedel velmi malo (podla mna nie dost na plnohodnotny listing). Tak ci tak... vesely odlov :) a doneste si vlastne pero!!!