Skip to content

Margecanská rozdvojka Traditional Cache

This cache has been archived.

FitReviewer: Ahoj, nedostali sme od teba žiadnu odozvu, preto tento listing teraz archivujem. V mene všetkých nálezcov kešky ti ďakujem za zážitky, ktoré nám priniesla.

FitReviewer (Matúš) - Community Volunteer Reviewer for Slovakia
Geocaching.com | Help Center | Guidelines (Pravidlá) | Regional Guidelines
Odpovede na základné otázky (nielen) ohľadom zakladania kešiek nájdeš v mojom profile.


Viac info:
Guidelines - Keep cache page active
Help Center - 6.4. Maintenance expectations
Help Center - 6.15. Archive a geocache

More
Hidden : 11/16/2016
Difficulty:
2 out of 5
Terrain:
1.5 out of 5

Size: Size:   micro (micro)

Join now to view geocache location details. It's free!

Watch

How Geocaching Works

Please note Use of geocaching.com services is subject to the terms and conditions in our disclaimer.

Geocache Description:


Prečo Margecanská rozdvojka? Margecany su finalnou cestou trate 173 Margecany Červená Skala a tak tieš ide cez Margecany trať čislo 180 Žilina-Košice HISTORIA TRATE MASRGECANY-ČERVENA SKALA Trať, ktorá je súčasťou tzv. stredoslovenskej transverzály mala prepojiť Košicko-bohumínsku železnicu s dôležitým dopravným uzlom Zvolen údolím Hnilca. K budovaniu sa pristúpilo v medzivojnovom období, kedy existujúca (vtedy stále zväčša jednokoľajná) Košicko-bohumínska železnica už kapacitne nepostačovala. Predchodca trate V úseku Margecany – Gelnica – Mníšek nad Hnilcom bola vybudovaná a 31. decembra 1884 sprevádzkovaná železnica, ktorá končila v Smolníckej Hute. Pôvodne plánovaná úzkorozchodná (rozchod 1 000 mm) trať bola vybudovaná len v úseku Gelnica – Smolnícka Huta (25,510 km), úsek Margecany – Gelnica (7,529 km) mal normálny rozchod. Výstavba trate Napriek tomu, že výber trasy a rozhodnutie o budovaní spojenia prebehli v rokoch 1919 a 1920, prepojenie Červenej Skaly a Margecian sa začalo budovať až 31. mája 1931. Práce boli poznačené svetovou hospodárskou krízou, čo predlžovalo čas výstavby. Po dokončení prepojenia Handlovej a Hornej Štubne sa technika i pracovníci mohli presunúť na stavbu novej trate. V existujúcom úseku s normálnym rozchodom boli vykonané len potrebné úpravy, pôvodne úzkorozchodný úsek Gelnica – Mníšek nad Hnilcom bol prestavaný a zvyšná časť po Červenú Skalu sa budovala úplne. Výstavba trate v úzkom údolí bola náročná a vyžiadala si vybudovanie množstva zárezov, násypov i 6 mostov s rozpätím viac ako 10 m. Práve na neexistujúcom úseku v okolí Telgártu bolo nutné vybudovať najnáročnejšie stavby, vrátane 281 mostných objektov (najväčším je viadukt pri Telgárte s hlavným oblúkom s rozpätím 32 m) a 9 tunelov s celkovou dĺžkou 3 800 m. Technicky zaujímavá je tzv. Telgártska slučka – špirálový tunel o polomere 400 m s dĺžkou 1 239 m, ktorý rieši nárast výšky o 31 m v stúpaní do sedla Besník. Otváranie úsekov trate 1. októbra 1933 – otvorený úsek Červená Skala – Telgárt 28. septembra 1934 – otvorený úsek Telgárt – Dobšinská ľadová jaskyňa 26. júla 1936 – otvorený úsek Mníšek nad Hnilcom – Mlynky HISTORIA TRATE ŽILINA-KOŠICE Trať bola vybudovaná ako súčasť Košicko-bohumínskej železnice, uvedenej do prevádzky v roku 1872. Otváranie jednotlivých úsekov: 1. 9. 1870: Košice - Kysak - Prešov 1. 2. 1871: Bohumín - Český Těšín 8. 2. 1871: Český Tešín - Žilina 8. 12. 1871: Žilina - Poprad 12. 12. 1871: Poprad - Spišská Nová Ves 12. 3. 1872: Spišská Nová Ves - Kysak Trať bola pôvodne jednokoľajná, no koncesia stanovovala povinnosť zdvojkoľajniť trať, ak ročný hrubý zisk na jednu míľu trate prevýši dva po sebe idúce roky 150 000 zlatých. Kompletné zdvojkoľajnenie bolo dokončené až v roku 1955. Po skončení prvej svetovej vojny Rakúsko-Uhorsko zaniklo a pre mladé Česko-Slovensko mala táto trať kľúčový význam. Ako jediná totiž spájala Česko s východným Slovenskom, o ktoré Česko-Slovensko bojovalo s Maďarskom. Rozdelený bol tiež Tešín, no trať i stanica zostali na území Česko-Slovenska, okolo ktorého vzniklo nové mesto Český Tešín. Strategická Košicko-bohumínska železnica bola 1. februára 1921 prevzatá spoločnosťou Česko-slovenské štátne dráhy, no vo vlastníctve súkromnej spoločnosti. Po druhej svetovej vojne bola spoločnosť ČSD zoštátnená a vlastníkom Košicko-bohumínskej železnice sa stal česko-slovenský štát. V roku 1955 názov Košicko-bohumínska železnica zanikol a v 1964 bola dokončená elektrifikácia celého úseku trate.

Additional Hints (Decrypt)

I cybgr ab nyr uyniar arancnqar xršxh ivqab

Decryption Key

A|B|C|D|E|F|G|H|I|J|K|L|M
-------------------------
N|O|P|Q|R|S|T|U|V|W|X|Y|Z

(letter above equals below, and vice versa)